Zatvárajúsa mi oči, únava a chlad, zapadajúce slnko ma oslepuje, utekáma potom stojím, je tu toho veľa, tak veľa, brezy a červené konáre,zamrznuté mláky, blato a moje svetlé nohavice, suché kvety a tráva,les a voda, toľko vody, zatvárajú sa mi oči, keď kráčame, včera sme sedelipri sviečkach na bielom gauči a pozerali Želary, mali tam veľkú obrazovkua tortu s čokoládovými ozdobami, do modrej misky so smotanoua cesnakom sme namáčali hrubé tyčinky, pitie zeleného čaju, pitietakého čaju, keď deti utekajú po lúkach a je jar, je teplo a lúkytiché, lúky s kvetmi tak ako ich máme radi.
Večeryso svetlom sú inšpiratívne, praská ľad, vlny pod ľadom a rešpekt predtmavomodrou oblohou, keď slnko zapadne a medzi kríkmi počujeme diviaky,ich stopy v blate, ich takmer hmatateľná prítomnosť, sme tichov čiapkach s brmbolcami a pozeráme sa na svetlá dediny, zvonykostolnej veže, nová reštaurácia s bielymi obrusmi, diaľkové svetláa únava, lístky na vlak vo vreckách, lístky v obálkach, 891 km na sever,tam, kde sme ešte nikdy neboli.
