Čmeliak na ceste vraví tebe : mám slzy, ktoré už netečú a nedokážem to popísať.
Nahliadni do mňa a povedz: bźź, bźź , všetko bude hej, tieto včely sú ničivé a bamlbíci tiež
A ja prestávam vedieť plávať
Jesť
Pozerať filmy bez nedokončených koncov
Nenechávam stopy
Len v mojom živote sa blýskajú šlapaje ich živelných skutkov
Vravím si, že neviem, čo za tým je, že nemám právo súdiť, no tu ti prisahám,
Neviem, či to tak aj cítim
Či je to vôbec zo mňa
Mám slzy v sebe. Nevidno na ne.
Mám páľavu.
Bocian ma chce zjesť, hoci mu viac chutia žaby
Pália ma jeho oči
Jeho dlhý zobák
Dlhé nohy
Bocian mi hryzie dušu
Mám slzy v sebe.
Obmedzujem ich voľnosť vyplavenia - odchodu hrčkovitého prívarku
Hovorím ostatnému hmyzu, ako mi je to jedno.
Ako to, prepáč mi za výraz, výrazne fakujem
A oni, že buď fit!
Buď oukej!
Všecko je v pohode, veď to sa spraví.
Hovno sa spraví, vravím ti.
A takto plačem. Čmeliak. Ja čmeliak.
Zajta bude hej? S tebou bude hej?
Hľadám pokoj. Vyrovnanosť. Istotu, ktorú si mi dal. Zmier s minulosťou, čo sa týka včiel.
Sedím na krajnici. Bolí ma krídelko. Zlomené? Práve zlomené ti dávam. Chcem tvoj pokoj, pokoj…
