V piatok sme šli v inom počasí, na svah padal súmrak, išli sme tadiaľ, kde sa krížia ulice, na juhu Chopok, na severe Baranec, nahé svedkyne zimy, keď ľad praská v kostiach, kráčali sme až do tmy, v tme blikajúce svetlá, advokátka v rozopnutom kabáte nastúpila do auta, odbočila pri parku a stromoch, v hoteli sa svietilo, tie izby s veľkými obrazmi, niekto sedel na barovej stoličke a pil sladké martini.
Chcela som tieto misky, na vločky s jogurtom, neboli nič to, mali sme zo skla a vtedy bolo okolo pol ôsmej, praskal oheň, sedeli sme všetci za jedným stolom a niekto nosil čaj, učili sme sa a nezatiahli sme nijaké závesy, videla som k susedke, že v dome optroti niečo varí, možno mäso, niečo pre mačku, pripravovali sme aj oslavy, mango s nálepkami a koláče v škatuliach, to s cesnakom a syr s dierkami, pre malého Jerryho, klopkali sme topánkami a veľa kvetov v hlinených črepníkoch, aj socha z hliny a hrali na havajskej gitare, husliach a klavíri, matka a syn, otec a synovia ako famózni hudobníci prinášajúci veselosť, že deti sa naháňali, kýchanie, ideály, šumenie slov, otváranie vína a korkvé vrchnáky sa kotúľajú ktovie kam, doma potom
tí, o ktorých nehovoríme a izraelská poézia, časopis s Dorotou Sadovskou na obálke ako podložka pod poháre s citrónovou vodou. Spánok pri svetlách, tiché dýchanie, znova a znova sa tešíme na hory, na nový sneh a čisté pľúca.
obrázok: ikea
