Maxim bratranec s cumľou na šnúrke, večer nachvíľu pri ňom sedím, strážim spánok, strážim polohu, rozvaľuje sa na posteli, dávať pozor, aby nespadol, aby ďalej napredoval v chôdzi, v tme mlčanie a jeho bruško, keď sa dvíha a klesá, malé pľúca, malé zovreté päste.
Vidličkou jem kiwi a počúvam Emu, ktorú vidím prvý krát v živote, 7 rokov, zapletený vrkoč, navštívila Maurícius aj Cyprus, aj Kanárske ostrovy aj Mallorcu, v januári odletí na Kubu a ja sedím so zeleným kiwi na tanieri a premýšľam, či niekedy budem mať na Kubu, či niekedy v plavkách a v klobúku vybehnem na pláž a ľahnem si pod slnečník, vravím si, že nie, že sa aj tak nerada pretŕčam v plavkách, že nechcem byť hnedá pre pohľady iných, že chcem byť skvostná, že chcem byť takmer zrakový prelud len pre teba, že ma to baví takto a mať niečo vnútorne erotické a spaľujúce, extázu v sebe, nie (len) v zadku, toto leto písali, že ukážte zadočky v krátkych nohaviciach, sú in, ukážte svetu, čo máte, vravím ti, že tak nechcem, že nechcem, aby sa mu postavil, keď uvidí moju riť, že si zatiaľ čítam kubánsku poéziu a to je zatiaľ Kubou, že si kúpime u Japoncov prestieranie,
starká chcela iné servítky a nechcela sviečky, aj tak bolo pekne; Ema spieva a recituje, nosí špinavé poháre a nazve sa prenosnou kuchyňou, 21 ľudí v tomto dome, horúce hrnčeky, ktoré vyberám z umývačky, veľa kvetov pre starkú, vysávač so žltou mašľou, veľké koše s džúsmi v celofáne, Maxim je polievku a polievka mu tečie po brade, jeho modrý pohľad, kdesi tu aj že
prejdeme modrou
modrou ako modrá noc od Paula Klee
modrou ako vreckový Beat Kinga Crimsona
modrou ako Komuniké Dire Straits
modrou ako báseň Romea Savoie
a keď vyčerpám všetky svoje obrazy
zostane modrá vašich očí *,
večer si vystriem nohy a vyzlečiem sveter, na prstoch cítim mandarínky, to znamená Vianoce, aj koláče s cukrom boli, aj káva so smotanou v šálkach, silná káva, svetlo, ticho, spánok po oslave, poskladané obrusy, starkej poháre a misy v škatuliach, večer je a keď sme odkladali stoličky a štvrtý krát za tento deň naplnili umývačku, vtedy som si spomenula na film Hodiny, keď sa Richard zabil a nemohla byť oslava, keď prišla jeho matka a dcéra Meryl Streep ju objala, objali sme Emu, vravela, že je šťastná, lebo má takú veľkú rodinu, Maximovi sa dvíhalo bruško a pľul cumeľ, tiekli mu sliny a teraz je naozajstné ticho, vypla som film s Julianou Moore, vyzliekam si pančuchy a čistím zuby,
nechajte ma krútiť koleso Šťasteny
bežať za šťastím.
Prineskoro na zbabranie života.**
*Gérald Leblanc : Nestálosť
** Dyane Légerová : Dôkaz bytia
obrázok: tu
