Stojím pred pultom. Za ním má pani uložené kľúčiky na gumených kolieskach. Potom kľúčik cinká a obtiera sa okolo členku. Dlho hľadám dásazamknúť skrinku …nachádzam….pri sprchách sa povaľuje chumáč vlasov. Niekedy treba prekážku preskočiť. Alebo ju obísť. Hlavne vtedy, ak sa vás prekážka netýka. Sprchujem sa a sprchujem a vychutnávam si vodu, za ktorú ockoAmamička neplatia......... Brat ma už čaká a mne sa nechce. Do studenej vody. Nechcem byť mokrá, len chcem byť malou kačkou. Strháva ma prúd divokosti Ondríkabrata. Kúpeme sa a kúpeme, plávame a obchádzame potápačov. Tam voľakde ma štípe, tak idem von. Sadnem si na vyhriate miesto a zakuklená v červenom froté sledujem chlapcov s loptou. Niekoľkokrát im podávam loptu a potom sa mi už nechce, tak sa robím, že ju nevidím. Že som zamyslená. Že som zaujatá zapadajúcim slnkom a jeho matnou a kde – tu žiarivou lesklosťou v tráve. Zavriem oči, lebo matnosť mi pripomína kov. A matný kov olivy. Ich chuť. Matné čierne olivy. Som hladná a začítaná. Knižná Lily* zisťuje, že je tehotná a je šťastná. Heroínová Lily. Majú krásne plány, ale nezostáva im nič, len o deväť mesiacov závislé bábätko. Knižná Gemma vraví, že keď sa na to malé pozriete, vidíte, že je závislé. Má to v očiach.
Na našej ulici mám ešte mokré vlasy, Lebo som nepoužila fén. Krásne hory ma napĺňajú plnosťou pozitívnosti. Detskosťou kačky.
Vešiam mokré uteráky. S knižnou Lily…“Niekedy uvažujem nad tým, ako sa mi táto planéta lepí na päty. Ľudia urobia čokoľvek, len aby ma pripichli k zemi…moja matka, otec, škola. Dali ma do domova, kde boli normálni chlapci, dali ma do domova, kde žili bastardi. Robili mi také veci, o ktorých sa mi vôbec nežiada hovoriť. Ale som v poriadku…“
*M. Burgess - Heroín
