Tens bielou ľadovou bradou sa postavil D. na nohu, rozprúdila sa v nejkrv, teraz má na palci čierny necht, ich cesta v aute po úzkych bielychcestách s hudbou, vlny, vlny, FM, Fun a tak, ich cesta s rukami nakolenách, s rukami, ktoré držia studenú termosku s horúcim čajom vovnútri, ich sny o snežniciach, ako by sa v nich kráčalo po leses povlakmi farieb bez sýtosti na snehu, sneh na čistinách, seno prejelene, predstaviť si ich dupot ako pred niekoľkými rokmi v hnedozelenomjúnovom lese po daždi, samota tam, stôl s lavičkami, károvaná vreckovka, papier z čokoládového cukríka, prelet dravcov ponad hniezda, číhanie.
Večerv posteliach si o tom hovoria, prichádzajúca horúčka, šepkanie, nohyna radiátore, pred spaním čítanie v ružovobielom svetle, nohy pod dekami a paplónmi, vytiahnuté žalúzie, nech svietimesiac, nech vidno na tú ženu s kožušinovou kapucňou, osamelá žena sopsom, jej pohyby sú rýchle, chudé ruky v rukaviciach s veľkýmiprstami, niekam smeruje, vždy niekam smeruje, ale zdá sa, že je to len dookola,kruh, čím ďalej tým rýchlejšie, niekedy sa bojím jej pádu, jej pokĺznutia,práve teraz, keď je tu ľad, dá sa povedať, že by bolo jednoduché vzdať saživota, zaspať na ľade mysliac si, že sme krasokorčuliari, zaspať a snívaťsvoj sen o Pillmanovej piruete na niektorom jazere vo Fínsku alebo naSibíri.
M.povedal, že tam pôjdeme, že pôjdeme kamkoľvek, že nám je dobre všade, akprijímame, čo nám dávajú, ak si to všimneme, vedieť si užiť prskavku na Novýrok, pomaranče pri filme o meste Rím, naučiť sa to, že je to sloboda, žeje tu a teraz, chcela som povedať áno je, povedať večer na stanici.
Vlak,keď som šla k M., sedel pri mne Afroameričan a spal, zamknutý kufor,modrá francúzska čiapka dievčaťa stojaceho pri svietiacom nápise WC, čítalasom, že masky si nasadzujeme pred tými,ktorí majú masky, znelo to vo mne, plynulo, predstavila som si cirkusa mímov a kolotoč s bielymi poníkmi, dievča v ružových šatácha jeho matku ako mu češe vlasy a otec kupuje v stánku cukrovúvatu, klopkajú jeho topánky a taká veselá letná hudba poháňajúca bieleponíky, kolotoč s deťmi, ktorý je pred siedmou už prázdny, nové svetlá, táistá hudba, vtedy tam byť a odfotiť si to, povedať M. , že nech sa na topozrie, nech vyťahá jedného z poníkov za hrivu a potom zaspať priotvorenom okne, závesy a hmyz, ruky blízko teplých tiel, lampa položená nakôpke časopisov a myslieť, opäť myslieť na masky, ktoré máme, koľko by saich zmestilo na tú stenu pri posteli, stena s tieňmi, závesy, hmyza závesy.
