Vyzuť si žabky a sedieť na mäkkom. Starká nakrájala paradajky, syr,chlieb a uhorky. Na kolenách mám tanier s bodkami, na tanieri servítkus nezábudkovou potlačou. Starká si zo záhradky priniesla ostré pivónie,rozkošatené pivónie, vrhajú do priestoru cyklamén. Záhradka namáha, vypĺňa dôchodok. Zajtra vstanú o piatej, lebo majú toho veľa. Dedo so starkou. Cibuľu vyplieť,hento poliať. A dedo dnes len sedelpod stromom a sem- tam niečo polial, veď má sviatok.
Starká má na sebe retro tričko. Špicatý golier, veľké gombičky, prúžky. Máaj nový štátny chrup, upiekla pre nás koláč s jablkami. Rozprávao kubíkoch vody, o zateplovaní ich bytovky, o Bytovom družstve, bežiasprávy. A záclona je odtiahnutá, balkón otvorený, dedo fajčí. Počuť vlakya vtáky a stánok s kvetmi je zatvorený, gauč pod mojim zadkom pohodlný,uspáva. Tak je to dobré, toto je dobré.
Keď odchádzame, nabalí nám fialový sirup a sterilizované uhorky, nohounapraví rohožku pred vchodom a zakýva nám.
Večer myslím na tie kravy v Rakúsku, na ich pohodlie, flegmatičky.
A zrazu je po krátkej noci, po mesiaci, ktorý sa pomočil na mojejposteli, posteľ sa prehýba svetlom, svetlo vo mne prepukne a zobudí ma.Jasám, lebo prší, lebo je mokro a ja si nemôžem obliecť tieto pieskovénohavice, keď pôjdem mame poslať na poštu kôpku listov, keď jej pôjdem kúpiťpapier na tlačenie a čiernym dáždnikom pokvápem dlážku v celomobchode a predavačke to nevadí, len sa pousmeje a na bloček mi dápečiatku.
Prší, aj keď miešam lečo a pridávam doň vajcia, keď mením kvetom vodu,keď sa učím a otvorím okno, nech to počujem na vlastné uši. Oco je chorýa počúva rumunské pesničky, číta knihy a pohybuje sa v pyžame,tiež sleduje dážď, prší, aj keď si púšťa dokumenty o Rusku. Vtedy odložímprázdnu misku s vidličkou a čítam si Tragédia Maxima Gorkého ako tragédia Ruska. Kapitola v knižke.
Číry vzduch posypaný sušeným ovocím, slivkami a fialovými kvetmipažítky. Je to ako počas leta v Alpách. Mizerná viditeľnosť, dotieraváhmla, všadeprítomné kravy, ich rozmočený trus na chodníkoch a aj tak smevyšli na vrchol. Sedeli sme tam na opalovacích lehátkach a rozprávali sa.O všetkom, o jari, o smotanových jogurtoch. Je tu presne tak.Ihličnaté stromy, premočené strechy, naše mačatá sa tisnú k matke,vyciciavajú ju, ona si naďalej ponecháva príjemný vzhľad a je šik.
Nemám chuť na nič rozprávajúce, na nič osviežujúce, lebo sa to dnes nehodí.Aj pomaranče som vymenila za rebarborový koláč so škoricou, k tomu rozpustnúkávu v šálke, článok o Moldavsku, pesnička . A bodka by mohla byť film Climates , pršalo by, šuchotali by paplóny,vankúše a ponožky na dlážke, presne takto, mama vraví, že by si dalapizzu, bodkou by mohlo byť aj sprchovanie v tme a tú pizzu pôjdemobjednať. S dáždnikom, cez plot zakričím, lebo tam pečú, lebo je dobrá,lebo syrová nie je osvieženie.
Dobre je v daždi.
.................
bonus : Free Hugs (lebo mi to dobre padlo). Obrázok č. 1 (lebo potešil). Obrázok č.2 (lebo childhood).
