Uspokojuje ma usedavá vôňa vajec a klobásy, dovidím na chlieb a na vašeštíhle poháre, prelieva, prelieva sa v nich víno, ty si bol dnes vPyšnom sedle , tvoja triedna učiteľka je v Japonsku, ty nedrhni a zakrisi tie ústa, ty máš famózny účes, nový, tvoje vlasy sa povyzliekali dotrblietajúcej sa farby postupnosti a - ruch.
Čo tam miešaš, čo tam vidíš? Evening of eggs. Myslím, odštiepujem sa, chlastám drahocennosť,sníva sa mi nedovolene, bojím sa pokračovania, konce, keď sa nezobudím,hrejem sa tebou a nedokážem ťa vyhodiť, byť vykorenením a prečo a načoa nie, a nie, chcem takto kvočať, neistá poloha, si labilná, tvojesypké dredy, neziapať tak mlčky, milovať papierové pohľadnice s motýľmi.
Latentná burička.
V kanvici bublinuje voda, nachvíľu si myslím, že sú tobaladické bubliny v mlákach, smrad dážďoviek, pupkatá zima, aleneústupná, veľmi výrazná slnečnosť popiera tieto nechcené myšlienky bezuzdnosti.
Prišiel si v tých svojich károvaných kraťaskoch, hovoríš niečo o plenárnom rodičovskom združení, spolu sme hnili na sedačkách pred čeľustnou ambulanciou,nijaké znetvorené ženské časopisy, nijaké paprčky sprostostí, elegantneholých rití, len naše hlučné táranie do prázdnoty ozývajúcej sa chodby.Pretekajúca ozvena. Thanks - thanks - thanks.
Portugalské srdce. Toto fado. Dráma tvojej plačúcej duše :
mám pocit, že som už prežil svoj život.
Gitary, voda ako živel, prerasatajúca keltskosť, dar, dar a milosť života. Chvejúci sa sviatok životnosti. Doráža ma tvoj život, prerastá mnou a klíči.
Dožičíme si to šťastie tešiť sa zo škrabľavých maličkostí. Fantastickéa trochu smutné. Moje srdce nie je anemické, pozoruje hlavu v novomúčese, ako vyberá lyžičku z hrnčeka, hrnček s lienkou a iným hmyzom,utiera vechtíkom okolie drezu, hmká si, spieva si, odkladámlieko do chladničky. Toľko účesov, ktoré môžem rozfúkať, rozdúchať ichpahrebu, budeme žeraví, vyžarujúci niekoho.
Odlupujemz tohto priestoru to najkrajšie, čo by ma mohlo navždy potešiť.Nastokla som si vás na prst, natiahli ste sa do mňa, nikoho už nemôžemvyraziť. Preto lebo.
