Lebo krv a okrídlené vložky. A pásiky, niekde tu samé pásiky a túžba.
Posledné dni detské povzbudenia, s deťmi kráčame po snehu, tam, kde salyžuje a svieti slnko, vrieskajú smiechom, osladzujú sneh a chcúbunker, naozajstný, pijeme v chate čaj a hovoria básničky, hojdajúnohami a potom rozhovory o autobusoch, o vode a rôznych lesnýchzvieratách, kým spolu kráčame a držíme sa za ruky.
A potom aj ochoreli, možno aj z nasledujúceho korčuľovania, možnoz tej krásy, ktorú ťažko unášame.
Dnes ráno ma láka táto posteľ a filmy, ochutená minerálkas citrónom na hladine. Ale ráno hluk, nažíva sa tu v prekrikovaní,veľa ľudí zrazu, vypražený chlieb a káva, ktorá mi vychladla, to ovocie,čo je také malé a sladké a mandarínky, množstvo, v parku bielechodníky a budeme tu ajs prskavkami a upečenými kačkami, umyté dlážky a organizovanieveselosti pri svetlách, radosť z toho, že je tu a viažu s Krpcomuzly, jeme polievku a skúšame si vetrovky windstopper, nech jev horách dobre, nech je teplo.
A zrazu sa všetko v hluku dopĺňa. Pečú sa koláče a hudba,filmy v mojej duši hlboko zasiahli, láska a včera v kostolestudené nohy a tie zväčšujúce sa bruchá žien, v ktorých ležiasplodené deti. A ich otcovia starostlivo dbajú o tie ženy, kým vracajú,zvykajú si na nové životy. A ja to sledujem a vravím si že raz, razáno a teraz nie, teraz mi stačí kúsok a potom dám lásky viac. Keďmi bude rásť brucho a budem vracať a vracať, lebo povedal, že ja somtaký typ, že áno, že určite budem.
pf 2008 - všelijaké radosti!
