Chýba mi plavecký bazén, v ktorom sa ani nechcem kúpať, len chcem mať šľachy natreté medovým telovým mliekom, chcem miznúť vo vlastnom odraze na vode, neprefarbená morská ryba v uterákoch s fregatami, ale teraz sa musím sústrediť, je potrebné predabovať mamine slová, programovať dovolenkové prípravy, čo komu - čo jedlo - čo naše auto a ísť nakúpiť - nakupovať triezvo a rozumne, oprášiť rozumy a vyrobiť z toho opojenie.
Zrazu mi prišlo ľúto, ľúto podvýživených duší a nachvíľu viem, viem, čo s tým.
Otec a Terezka priniesli plodiny lesa - huby, huby a sadajú si, voľačo vravia, mama im krája nadrobno papriku, uhorky a paradajky, mieša z nich šalát vo fialovomodrej miske, jej vnútro je maternicou, maternica je dušou, jej náklonnosť sa vlní a mňa zvlhčujú vločky, vločkový pocit snehu, vzrušujúci pocit topiaceho sa ľadu na ľudskej koži.
Výskam a vyskakujem, napúšťam vlažnú vodu vo vani, teplá sa minula, je nás tu príliš veľa, podvýživená teplosť ma núti konať, nespi tam, buď čulá, oteplila by ma pálenka, ostrá a vtipná, výrečne hnilobná, dala by som si len kúsok, len trošku na jazyk, dnes prehĺtam zatajený dych, náhlivé vnútorné slzy za tým, čo bolo , chveje sa jahňacina plaču ~ i love ~ i love ~ i love !!
Izolujem sa za záves v kúpeľni, dvere nemáme, lebo Krpatý ich natiera voňavou farbou, natiera a počúva hudbu, rock, hlasy speváčok, struny gitár, nášho psa a usmerňovanie - to takto - to takto. Záves sa plynulo vlní, trošku točí, to tým prievanom, páperovým vzduchom, už nám tu len chýba pierko Nivea, moje oči sú moje pľúca, dýcham rozfúkanými obrázkami dnešného dňa -
šmýkačky o pol siedmej,
slnečnice, žlté slnečnice,
Milkina detinskosť, jej maľovanie,
popri tom rozbrieždenie a chmúrenie, šťavnaté grapefruity života. A teraz, tu vo vánku, tu v jasote spojenej peny s vodou, vieš, ja nemám upečený jabĺčnik, ktorý by som ti dala, mám len kúsok seba, len kúsok včerajšej poem :
i love ~ i love ~ i love
Pýtam sa
stĺporadia týchto realít
kam sa leje bublinová krv
mojej duše
Pýtam sa
nahej zelenej na kvetoch
ako sa bije
milujem jej ticho
milujem jej plochú zvodnosť
fascinujúcu vyrovnanosť
velebenú perlami
Pýtam sa
leta na kávu a noviny
v plastovom pohári miešam
hojím slamkou vlastné jadro
Pýtam sa
či preplávam odplavenú lásku
jačím po láskavosti šialenou nehou :
byť - byť - byť jemná pre teba !
Pýtam sa
na vlastnú plodnosť
intimity medzi mnou
a chrčiacimi spomienkami
toto je sklenené popoludnie
tu je môj plač
vy neveľkí kojenci
plníte moju predstavivosť
toto je zlacnené posedenie s kojencami
áno - áno - áno - vyvyšujem ho !
Pýtam sa
budem materskou žiačkou 3.B ?
Púšťam uspávanku, jej hlas je šteňaťom.
