A triedila som ponožky, hľadala páry, desiatky ponožiek, prišla pošta,balíček, ktorý som netrpezlivo roztrhala, papier z neho preč a dnubábka dievča, napadlo mi, že Dvojitý život Veroniky, bábiky a hudbav mojej hlave, odosielatelia: Veronique et Alexandre Fabbri ,
vraveli sme si, že to je neskutočné, že odosielateľ ulovil moje chúťkya jeho anonymita ma vzrušuje, kopí sa vo mne radosť, sedela som na gauči,pila čaj s medom a hrala sa s tou bábikou, hýbať jej rukamia vytvárať bábkové divadllo a hudba,
miešať vareškou roztápajúcu sa čokoládua otvárať dvere, keď niekto zazvoní, aj dnes boli v obchodoch príjemní, nikto z nás nepohnojilkomunikáciu, muž v galantérii, ktorý mi predal hodvábne stuhya poprial pekné Vianoce, bol dojímavo starostlivý a citoval svojuženu, čaj vychladol a ja som takmer zaspala, cukornička je plná, múkaa kúsky čokolády rozsypané na kuchynskej podlahe, treba poumývať,vyvetrať, teplé koláče v škatuliach, mandarínky a jablká, šťavaa citlivosť pre dni, lebo nechceme preháňať a nasledovať tých, čovšade všetkým prajú pekné sviatky, až je to trápne, až je to hlúpe a musiatoľko toho nakúpiť a umyť okná a odstrániť z kútov všetkypavučiny,
opuchnem od svetla, tak ho mám rada, lúskame orechy a počúvamepesničky, horia sviečky a vanilkový cukor, v diaľke zázvora v kvetináči oregano a pohľadnica z Dublinu, včera vínoa mozarella s paradajkami a sto cukríkov v bonboniére,neporiadok v skriniach s oblečením, rukáv prúžkovaného tričkatrčiaceho z poličky, na stole nožnice a špendlíky,
vravím, že sa teším, keď naozaj vyrastiem a budeme spolu zdobiťstromček a variť si, ktovie, možno tie fazuľové bôby a mladé zelenéstruky fazule, premením sa na ženu v zástere, v sukni a zelenýchpančuchách, bez teplákov, v tričku, z ktorého netrčí podprsenkaani nič len kúsky pokožky mäkkej ako svetlo, liať čokoládu, drviť arašidy, piťpritom veltlínske zelené víno a stále, stále znižovať zvuk skladbám JoniMitchell, lebo ona je pre mňa Vianocami, drevo jej gitary a jej svetlévlasy,
viem, že Dvojitý život Veroniky nám bude pripomínať Vianoce, to, keď sme natom boli v kine, s červenou taškou a bez čiapky,
upečiem medovníky a vôňa húb do polievky, a potom prestávky medzipečením a prídavky pre vášeň, pre články v novinách a decembrovéknihy a filmy s hercami, ktorí sa trepú s veľkými ihličnanmi domalých bostonských bytov,
skočím po statuse šikovnej ženy ako gazela, ale nie som ňou, nebudem ňou,len si ženskosť obzerám, len som ňou a nie som,
a jeme ryby a mrvíme celozrnnými rožkami, stočené ryby ako maléčrviaky, črviaky s paprikou, plníme tieto hodiny a dosahujemev nich vrcholy toho, čo je pekné a príjemné.
