chcem povedať, že vášnivé dupanie po betóne, to myslím, že myslím pózy opadaného lístia a ich premiestňovanie, že voči tomu prejavujem dva dni skrytý obdiv a napadajú mi slová ako kabaret, francúzska baretka, Greta Garbo, kalná rieka, jogurt s hruškou, včerajšie temné hory, rútia sa mnou slová, vždy je to tak, mama čistila koreňovú zeleninu a vedľa lavičky stáli gumenné čižmy, bojíme sa o muškáty a chcem chovať káčera, vravia, že husi sú naozaj hlúpe a potrebujú rieku, že lepšie je mať sliepky, ale teraz máme len psa a mŕtvolu mačky ktovie kde a možno sa raz vráti a možno nie.
Janka písala, že cestuje do Banskej Bystrice dlhšie, než trvá let Londýn - Varšava a mňa to nadchlo,
vymyslela som si svoj varšavský príbeh, notoricky známe ulice, ktoré nepoznám, sklo na cestovných kanceláriách, lákajú do Egypta, India, Afrika, my sa tam napríklad len tak motáme a jeme pečené gaštany, lebo ja som pečené gaštany jedla len raz a chutili ako zemiaky, a vo Varšave by chutili inak, dovŕšila by som tam možno 23 rokov, alebo 28, alebo by sme sa rozprávali o druhom pilieri, o bdelosti, o láske k mestám, k miernym štvrtiam, kde môžem zachytiť bezbrannú krásu, kde nie je bankomat, kde nie sú vztýčené vlajky, ak by bola jar, voňali by fialky, možno by sme našli v parku diabetika, subkutánne by si pichal inzulín, ak by bola jeseň ako je teraz, tak by sme sa bavili o čaji, o tom, ako rýchlo sa stmieva, povedala by som ti o tvíde, o naozajstnom nápade porodiť dieťa alebo ho už mať, dieťa junior, dieťa, ktoré sa bojíme niekedy spomenúť, lebo je také čisté, lebo je belasé medzi neónovými farbami, medzi kostýmami Donny Karan, medzi ženami, čo cvičia jógu a niekde tam hľadajú svoju vnútornú rovnováhu, medzi nami belasé, to dieťa, ktoré aj stý krát vezmem do náručia, keď reve, keď ho niečo bolí,
varšavské výmysly, dlhé tmavé noci, Teatr Ochoty, to, že si viem tak vymýšľať a tebe sa to páči, hocičo, načo kvety, keď máme listy, kytice z nich, gaštany, načo veľké príbehy, čo sme už počuli, keď máme príbehy malé, najväčšie, podsvetie, nebo tam, veľa z jesene, belasé deti, jesenná bavlna.
≈ obrázok : Tadeusz Rolke - Warszawa 1967
