Z háemiek a im podobným obchodom mi húka v hlave. Kráčam po ulici. Tu sa spieva niečo melodické, tam sa popíja mocca macciato. Meter predo mnou sa fajčí. Na zemi, celkom teplom betóne posedávajú subkultúrni ľudia s vodovými, rybacími očami. Nemajú výraz len tlmenú túžbu. Baví ma pozerať sa na nich. Keby som tak mohla sadnúť si, mať ich na palci a preskúmať ich. Vyskúmať ich.
------
Som doma. Slnko ma dopaľuje. Vypaľuje moju dušu a tá je prinútená dávať to cez slová von. Nahlas. Utárane a robí jej to radosť. Slnko ma dopaľuje (repete). Chcem sa s ním zabaviť. Cítim sa ako opica, ktorá ma v náplni práce lúpenie banánov. A Slnko dáva banánu banánovú chuť. Banálnu banánovú príchuť.
Zapletám nohami a míňam tváre. Rozhadzujem taškou s tromi prúžkami. Mám v nej v krabičke obuv the brand with the 3 stripes. Na múriku alkoholický otec je so svojimi malými synmi grilované kurča. Ten väčší sa pýta:“ Chceš sa napiť?“ Maličký s plnými ústami prikývne. Ten väčší mu priam matersky prikladá k ústam svetložltú bublavú limonádu.
Zabolí ma tam dnu. Pri parku ufúľané cigánča tlačí veľkú káru.
Spomínam si na Matku Guráž a jej deti.* Dvojnásobný stisk.
Pripadám si povrchná s topánkami Made in Indonesia. Môže kúpiť žena podieľajúca sa na výrobe topánok takéto topánky svojim deťom??
Niekedy som taká opica, čo nemá na robote skoro nič len lúpenie banánov. A stávam sa neslobodnou. Závislou od sebapýchy.
Až ku križovatke Bernolákovej a Kukučínovej uvažujem či ………………………………. Božie svetlo nás (ma) oslepuje alebo vedie???* *
* B. Brecht – Matka Guráž a jej deti
** film 11/01/01 (Mexiko)
