Mliečny kúpeľ

Dosť prší, teraz je to príjemné, chladiace, nepríčetne príjemné ako vodový nanuk. Keď prší, voda vo vani rýchlo chladne a pena klesá, nezakalene sa ničí a nepočká na ľudské čľapkanie. Zapenenou nohou sa hrám s batéroiu, vôbec nič nepoháňam, len plyniem, len mám pohnútky drgať do kvapiek, čo kvápu a kvápu, chcem meniť ich trasu svojou (akoby) podnapitou nohou. Podnapité počerné nohy vedia byť nebezpečné, ale práve tieto sú rozumné. Vo vnútri mi popŕcha. Som zamknutá v tejto kúpeľni, nedostupná, nemiestna v tom, koľko vody si dovolím napustiť, koľko peny vyrobiť, koľko minút blokovať tento priestor. Oslavujem nerecenziu teba vo mne. Si príjemný a popritom ma osekávaš. Velebím pozornosť, pozeranie sa. Dovolujem vlasom rozmáhať sa, cítim vôľu zneuctiť prototyp plytkého žitia, preto prežívam bojovnosť, snahu niekoho plieniť, pražiť, usmrcovať. Usmrcovať mňa.

Anna Strachan Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny