Zalievam vodou veľmi silný jahodový čaj. Vzniká vo mne veľmi silná chemická reakcia. Z jahody na obrázku.
Čítam o láske. Láska v tých písmenách pôsobí opustene. Nepatrí do slov. Nepatrí nikde, ale rozhodlo sa pre ňu. Vybrali si ju. Takú, ktorá je neláskavá. Nevnútorná. Hybridná. Prikláňa sa k nej. Nie je príliš zaťažujúca, nie je oddaná. Toleruje sa, lebo tolerovať je v móde. Čokoľvek.
Láska načmáraná takýmito písmenami vracia. Len málokto chce antiemetiká. Jej fotka sa podobá na kožuštek ľadového medveďa na juhu Talianska. Zapamätajme si pohľad medveďa. Jeho mizernú životoschopnosť na nevhodnom mieste.
Čítam si potichu. Sama pre svoju dušu. Pre vety, ktoré z toho vzniknú. Očakávam viac. Lebo láska (pre)žije. Scvrknutá. Milujúca. Rozsvietená. Pretože stále svitá.
