Vo filme šepkajú slová ako absolutealebo rye, potom vidím tvár ešteneodvolaného ministra pôdohospodárstva, pripravujeme moriaky na Deňvďakyvzdania, toto je výnimočný stav, nedeľa, nie štvrtok, Američan je ráda Američan sa potom modlí, vyberám z umývačky horúce pohárea skladáme servítky, zapaľujeme sviečky a príde aj Ala a jejrodičia, s bábovkou, s kysnutými koláčmi a horí oheň a ocomi vraví, že už nemám prikladať, nijaké drevo a nijaké polená, pijeme vínos chvením a bázňou, tak hovorí Václav, jem morčacie mäso a tototu mi pripomína Vianoce, rozhovory o zvykoch a tradíciách,o slovenských dedinách a rybách, že lososie mäso je bezchybnéa zrazu mám chuť preplávať Suezký prieplav a požičať si vo Florenciimotorku a voziť sa po Toskánsku a hrať sa na renesančnú ženuv talianskych mestách na kopcoch, hľadať zvieratá sv. Františkaa suchoty zapiť suchým vínom. Je príjemné prenášať sa, lietať ponadMoherské útesy, hlavne keď mám na tanieriku bábovku a nafúknuté brucho.
Lakovanie nechtov a ovocie, témy ako sociálna politika a susedskévzťahy, voľnosť a utkvelosť v pamäti, unavený Krpec zo skautskejakcie, na oranžovom papieri indiánske príslovie:
„Až keď budesťatý posledný strom, až keď bude otrávená posledná rieka, až keď bude chytenáposledná ryba, až potom zistíme, že peniaze sa nedajú jesť."
Krpec rozpráva mame, čo bolo, že bol v lese a sám a ichúloha: nakresliť to, čo počuješ, padajúca šiška, vietor, chvost zvieraťa, ktorýsa obtrie o strom, rozmanitosť zvukov, hry, keď vám zaviažu oči, ohmatátestrom a potom ten strom musíte nájsť. Voľná krajina ráno potiahnutá srieňoua večer slnko, uťahané a utajené, svetlom ohýba konáre,
chceme tustále žiť a vplietať sa do svetla, do jeho záležitostí, niekedy je veľapráce a ja aj tak nemám vysvetlenie, prečo nemôžem stáť uprostred blatav čižmách a mať idol vo výtržnostiach prírody, v jej výtvarnýchschopnostiach, chcem mať tetovanie ryby pod kľúčnou kosťou a plávaťv rieke, nech ma unesie prúd a nech ma zachrániš, odtiahneš,vytiahneš na breh a oživíš a vzkriesiš z podchladeniav teple bavlnených perín a tvojho tela, mám radosť, keď sao mňa ľudia boja, keď volajú, kde si, keď je tma a ja prichádzaa vravím, že sa netreba báť, že som blízko, najbližšie,
najbližšie k hviezdam, ako vtedy, keď som bola menšia a spali smev horách, bála som sa medveďov a výšky ihličnatých stromov, ichohýbania a strach z kvákania žiab a tieňov, rozprávkyo sultánoch a myšlienky na spoločné žitie, že ma nikdy nepretiahneštak, že budem chodiť ako kačka, že budem tanečnica a teraz si chystám šatyna ples po Vianociach, dovtedy sa naučím tancovať tango a charlestona tebe zatiaľ vypália bradavice na nohách, aby to šlo dobre, tanec, hudba,namaľované oči bez rozmazania.
Dnes predpokladám množstvo dobrých vecí.
