Zvuk vŕtačky dodáva krásavici tráve civilizovanosť, denné svetlo.
Naplánovali sme si, že keď budepresne takto, kúpime si sójový chlieb a zeleninu, vstaneme skoro,práve s tichým muzikálnym slnkom a pôjdeme jesť niekde na lúku. Budemokrá, to sa vie, bude prešívaná nocujúcimi kvetmi, ich zatvorenými hlavami.No. Ty tu teraz nie si, teplý vzduch vyváža sneh z hôr niekde na ropné poliablízko Aljašky, vypaľuje v snehobielejzelené diery plné pukov, šafranu a krókusov. Každé ráno stojímv pyžame na balkóne a sledujem svalnatosť tohto kraja, nie sú tuprasatá, nie je tu smrad, rozvoniava ihličie a vedľa v dome sa pozáhrade nedbalo špacírujú sliepky. Sem - tam prsknú hovno a ani sa,sprosté, neotočia. No čo, aspoň produkujú vajcia a chutné kuriatka.
Mama dnes doniesla podbeľ z podhorských lúk, je tam veľa seníkova horární, človek niekedy zazrie dupotajúceho jeleňa alebo prostésvetločervené jahody. No a najlepšie je vyvaliť sa tam, len tak ležaťa predstavovať si mušle stratené v mori a úryvky z nejakéhorománu Olgy Tokarczukovej. V termoske máme vždy čaj, poruke keksíkys kakaovou náplňou, oco obvykle číta noviny a keď je slnko vysoko,tak papiere zo sladkostí a celozrnných chlebíkov, knižky a iné vecihodíme len tak do ruksakov a ideme na autobus. Lúky sa vlnia, skorovŕzgajú, premýšľame, či je leto v Kansase obrovské, či tam okolo mäsa poletujú muchy adehonestujúco bzučia. Vtedy zrýchlene myslím na lásku, domnievam sa, že mámpekné vlasy, v opálení nie je špina, očami hýčkam svoje šesťročné trekovésandále. Dni sú pekné, večer si sadnem, nohy si močím v lavórikus teplou vodou a cítim napredovanie vlastnej duše, jej vývoj, cítimvšadeprítomné žihadlá včiel, mäkkosť slivky, na juhu dozrievajú olivy.
Čítam si v obývačke, okno prepúšťa pohostinnosť jarnej ulice,priesvitné záclony siahajúce až na zem sa maznavo chvejú, ľudské popoludnies knižkou Vynáranie od MargaretAtwoodovej. S bratom sme pripravili obed, ako bonus uhorkový šalát,dezertom bolo prestieranie z Južnej Afriky zakúpené na švajčiarskom blšomtrhu. Hrala nám Morcheeba, vravela som mu, čo má robiť, najedli sme sa, štrngali vidličky, potom zdrhol nabicykli preč, rozdávať dobročinné narcisy so skautskou šatkou na krku.
.
Vlastne len ležím a rozprestieram sa. Rozoberám všetko, čo vidím,každú topánku a každý hlas. Terezka hrá na klavíri, má nádchu, počuť jejnamáhavý dych a pospevovanie. Mama sadí bazalku, bazalka vedľa medovky, čovonia ako citrón, potom ti z nej spravím čaj, k čaju koláčs čokoládou a mandľami, k mandliam radorečné reči o čomkoľvek, vôňa ružovej Pumy, farby retro šiat.
Len tak v sebe - polihujem - s nohami nad hlavou. Slnko zapadáa ja viem, že zajtra bude opäť slnečno, tak ako som predpokladala.
