Zoderiem si prsty, nebo bude plné nocí svätojánskych, v Grécku sa pečú krevety na šafrane a tu voňajú vlasy a antiperspiranty a jedlo henmejd pripravené a špina autentická a výška noblesná, voňajú ryby potĺkajúce sa v potoku toľko metrov podo mnou; klesnúť do sedačky a visieť nebu v ústrety, plakať, lebo slivky dozrievajú a na Sicílii je inak, než tu, plakať, lebo bolesť pláva po koži aj keď duša rinčí láskavosťou, vrieť a plakať, lebo má zmysel visieť a len veriť v puto.
Budú noci svätojánske, večer vezmeš vajcia a rozbiješ ich do hrnca, praženica.
Vezmem do rúk citrón a vyžmýkam ti ho do dlaní, vyžmýkam ho do čaju, prístupný citrus, citrón a ihličie v čaji,
budú červené líca, červené hlavy, červené makovice, červené vlčie maky medzi koľajnicami, čo vedú ďaleko, do zlatých polí repky olejnej, polia plné mladých baranov, takýchto oviec.
Vtedy si otvorím hrubú knižku a prečítam si len vetu, jednu vetu, že
Stáva sa, že nejaký človek vyžaruje čosi, čo sa dostane cez naše bariéry, naše predsudky a zábrany a prenikne nám rovno do vnútorností. •
Milujem ťa.
A potom zaspím, spať, v diaľke bučia kravy, štrnganie skla v krčme, svet ako záhrada, les je svet.
.
Dnes na lúke som o tom premýšľala. O svete. O výronoch na srdci, zdvihol sa vietor, vyrovnane mieril k pôde a k vtákom sediacim na šnúrach elektrického vedenia, vietor prichádzajúci z Afriky, lastovičky, čo poznajú egyptské pyramídy prileteli s ním, nevinné krídla praskajú, letia navyknuté na voľnosť.
.
Doma ma čakali filmy v balíčku dopravené Slovenskou poštou, mäso s ryžou a hlávkovým šalátom, hlasy, veľa hlasov a
povedala som si, že je to o kráse, o akejkoľvek kráse.
•P.Høeg
