A pred západom slnka šli správy v televízore, jedla somz misky a potom záhradnú uhorku, chcelo sa mi vstať, zobrať do rukynožnice a ísť do záhrady po bylinky na čaj, na kúpanie, okúpala by som sav bylinkách, bola búrka ako včera, veľa bleskov, odtiahnuté záclony, vytiahnutéžalúzie, všetko chceli pozorovať, Krpec, oco, vypli sme počítač, televízor,čítala som pod perinou Francoise Saganovú, krátko, slovo za slovom a náhlyspánok, prítmnosť fuč.
A pred piatou s I. kupovať nohavice, skúšanie, odťahovaniea zaťahovanie závesu na kabínke, muž a žena, ochotní, toto si vyskúšajte, toto bude sedieťa ich psík v kresle,ventilátory nad hlavou, cez sklo výkladu čínskebistro, tie ich rezance, na bistre silónové záclony, čiernovláska utierahandričkou stoly, napraviť vázičku, únava. Kúpi si a je spokojná. Platímšeky, kupujem pečivo, mlieko, malý obchod, predavačka v modrej zásterezametá omrviny, ťukanie do pokladne, cinkajú drobné, mlieko vo fľašiach alebomlieko v škatuli, teplý vietor od členkov až k stehnám, hladká podsukňou, asistuje prach, slnko, tieto obrázky večera ako reštaurácies grilovanými jedlami, ako horské chaty a spacáky do mínus 10, akooberanie malín na kraji lesa, ako tráva koncom októbra, ako stred leta, tíspáleni ľudia s fotoaparátmi, plné supermarkety, alkohol na odbyt,čokoláda a chipsy na odbyt.Toto všetko, keď kráčame k nám, pouliciach a rozprávame sa o škole, o architektúre,o vzťahoch.
Mám v sebe švédsku radosť. Kúpili sme si tam letenky, na jeseň, mám torada, spomeniem si na dánsky obrázok zo včera, pripravujem to tichézaznamenavajúce a to vzrušujúce v duši, pozerám si švédske obrázky,Štokholm, prímorské mestečká a sneh na pobreží, hneď ma napadne, že mámrada Ikeu, Háemko , švédske poviedky, páčil sa mi jeden švédsky filma s mojimi sestrami a majlav to bude sranda.
A teraz niekto v telke spieva : Mu - mu - mu - mu - mu - Muro.Podarené.
Zasvecujem svetlo, na ceste pre domom sa pretekajú Rišo a Paťo, cyklisti,čakám, kedy ktorý spadne a ja budem musieť vybehnúť a zachraňovať rozbitéčelo alebo napríklad zlomenú ruku. Zhasnem, stiahnem žalúzie, idem preč,k čaju, k televízoru, dnes mám chuť na ten dvojdielny francúzskyfilm, prečítam rozhovor s Fernandom León de Aranoa,
Jeme hrozno, praskáme v ústach jeho guličkami, s vyloženými nohamisledujeme film, vychutnať si čistý obraz, napravená anténa, búrka ju takmerzničila.
A možno tam bude začiatkom novembra sneh a my vstaneme skoro ránoa pôjdeme k moru, alebo k jazeru a v rukaviciach sa budemdržať za ruky a odfotíme si drobný sneh, kúsky suchých rastlín, topánky,obláčiky pary z úst, hravosť, Stéphan a Stéphanie z Náukyo snoch, v Švédsku sa rozprávať o Paríži a Petrohrade,ukazovať prstom smery, svetové strany, tam je ten Petrohrad a Neva a AnnaPavlova a tisíce detí bez domova a tam sú Helsinki a tam Poľsko,tam je Kanada a tam ďaleko náš domček, kde sa kúri, mama sedí v dekea pije kávu alebo pečie kysnuté koláče a rána sú chladnéa krásne. Inak ako teraz, inak, inak.
