1/3/07 6:45
Budím sa skoro, vonku pília stromy. Sledujem zákony gravitácie, sprchujemsa a voniam penu, veľa peny zo všetkého, čo môže byť, čo môže vytvoriťbubliny, komentujem ich menčestrovosť,ich zraniteľnosť, ich zničiteľnosť, hej, aj tá ma priťahuje.
Myslím na svoj sen, na chlieb si natieram Floru a kým jem, čítam si poviedku o Kazachstanea o stepi, o láske a vôni kukurice v lete,o vojne a o láske, o láske, čítam si, obúvam si ponožky,okno je zahmlené, čakám ťa a ty prídeš a niečo mi povieš, slová akogobelín, slová plné citrusov a neústupnej infekcie, zomrieť na ňu, nakaziťsa, aj to by sa mi páčilo.
16:53
Chrlím daždivou bezuzdnosťou, chrlím béžovou s kúskom zelenej, hej,ako tie polia, čo mi ukazuješ, trasiem sa a cítim vo vrecku kľúčik, na kopci je výhľad a Holanďanka v čižmách so zablatenými opätkami. Sedímna múriku a vôbec nevládne bezvetrie, ako by sa mohlo zdať, toto jeKalvária a vidím na mesto a na nemocnicu a na strom a podním trčí termálna zeleň, prvá tohtoročná zeleň, letí čajka - niekde, siklenutý, chcem osirieť v tomto pôste, aby som ho potom našla, našla jeho ranu a utrela mu hnusnú tvár,hnusnú, akoby ju poštípali osy, chcem houtrieť od osamelosti, milovať hoa nie oplzlo paralyzovať.
Sám si niesol kríža vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota.*
17:11
Tvoje objatie je nápravnovýchovné. Stromy sú z toho plaché,očerveneli. Kráčame v hip-hopovom rytme, kĺžem sa v tebe, ide mi toľahko, stmieva sa a voda plná kačiek osladzuje život, aj most, ajosemdňové feministické krvácanie. Scukornatiem a ty tajfún, ty tajfún maolúpeš. Šumivo mnou zatrepeš. Ofenzíva.
18:30
Našli sme si vernisáž plnú obrazov. Ľudia postávajú s pohármičerveného vína a rozprávajú sa. Ťaháš ma za ruku a predierame sapomedzi znalcov k jedlu.Napchávam sa koláčmi, visím žalúdkom na ich múčnosti a čokoláde, na cestea neošarpanej atmosfére, keď sa smeješ a prší na mňa, prší mi na oči.Možno by si niekto mohol myslieť, že plačem, ale nemyslí si, mám na hlave kapucňua do rúk si naberiem koláče a ideme preč s plnými ústamia potom zaklopkáme na dvere a niekto vraví vitajte a v miestnosti chlapci nacvičujú muzikála hranie na klavíri je ostré, chuť ostružiny, chuť dymu a cigarety,chuť zošmyknutého saténového ramienka v noci z ramena, chuť narýchlopripraveného lososa, chuť surového mlieka a trepotajúcej sa pšenice.Nalievaš mi do priesvitnej šálky pitie a zjemeskoro všetky ponúknuté chlebíčky, tancuješ tam a ja sa pozerám, hudba jepríjemná a keď zatvorím oči, tak sa naťahujem, tak ľahko, naťahujem sa akonespracovaný hlien.
Keď odchádzame, niekto vraví majte saa dvere svetloružovo ťuknú. Počúvam tvoje hlasivky, trasú sa, kým fúkaa blíži sa k nám džez, ten podnik je džezový, len dnes, len teraz,berieš si ma tam a nemám chuť skackať, len sledovať, sledovať ichdobývanie, odraz svetla v saxofóne a v čierno-bielych klávesoch,hudba sa rozmáha a vrcholí a pristane na mojom nose, hudba dupoce,rozvášnený dobytok, trepe sa vo vetre a potom znežnie, stíchnea vytratí sa. Ako my.
Vtedy si spomeniem na bratranca, ukázal mi ovečku a povedal : vymysli jej meno, vravím : Snehová vločka, ale on: to je baranček. V srdci mi spievaloticho, bezprostredné a schopné zachytiť čokoľvek. Pohladkala som barančeka,jeho tvrdé kučery a drobnú tváričku a v srdci to bliakalo takmlčky, kríkalo naliehavosťou, že
dobrý pastierpoloží svoj život za ovce.**
Držiac sa za ruky utekáme týmto zahovneným ovčincom smerom k svetlu.
*Jn 19,17
**Jn 10, 11
