Bolo to mystické. Bol to malý strach, strach kráčať pochodníku v Poloninách, keď je úplná tma, praskajú konáre a fúka teplývietor. S M. sme o tom hovorili aj blízko železnice v SL. Keďbolo veľmi teplo a bolo beforesunset.
Predtým som si v autobuse čítala o zubroch,jeleňoch, vlkoch a bukových pralesoch. O divočine. Zvieratá nepoznajúhranice, nezaujíma ich poľská Straż Graniczna, tí muži v čiernychtričkách, ktorí si na vrchu Kremenec vytiahli z batohov chlebya fľašu s vodou. Zvieratá prekračujú hranice, prechádzajúz Bieszczadzkého národného parku na Ukrajinu a neskôr sa vrátia späť,napríklad nejaká líška a na slovenskom území splodí s lišiakom mláďa.
Pri večernom ohni by sa mohlo podariť všeličo. Ale my smenesplodili žiadne mláďa, žiadneho potomka, v ktorom by sme zanechali nezmazateľnústopu. Sedeli sme pri ohni a jedli, v horách chutí, jesť v horáchje najlepšie. Potom oheň zhasol, oheň zmizol a my sme odišli spať dochatky, svietili sme čelovkou, šuchotali spacákmi, na stene v chatke bolonapísané:
chachacha, dejsi bacha na plcha!
Mohlo by byť máj alebo november, stále by to bolo takédobré. To moje nočné budenie, pobehovanie plchov, odpor k nim, hoci M.hovoril, že plchy sú vlastne pekné, že majú milé oči, príjemný pohľad.
Lenže ja tomu neverím.
Neverila som tomu ani v sobotu, keď sme zišli dodediny Nová Sedlica a v penzióne sme si kúpili kofolu. Mámv sebe stále ten obrázok. Biely dom so slamenou strechou, horúcepopoludnie, červené tenisky Nike dievčaťa, ktoré nás obslúžilo, ožratý mladýmuž s hlavou položenou na stole. Občas niečo zaspieval, občas zdviholhlavu, občas chrápal.
J. mi kúpil aj zemiakové lupienky. J. má svetlé kučeravévlasy a modré oči. Vyzerá ako anjel, alebo ako športovec, ktorému bypristala antuka, tenisová raketa a biele tenisky.
Neskôr som sa cítila čisto. Na zelenej tráve v inommeste, na tráve futbalového ihriska. Nikoho som nepovzbudzovala, nikto na tomveľkom ihrisku nebol. Tak som tam sedela oproti plastovým stoličkáma čítala som Nevestu zbojníčku.
Už som prečítala 500 strán. Stále ma to baví.
Na zelenej tráve poletovali listy. Jeseň a jejznamenia. Jeseň aj v PP, keď sme kráčali hladní a Jarka S . povedala Ahoj Anna.
Objavila sa tam tak náhodou, z ničoho nič, akoprízrak.
Teraz sú už M. aj J. v MT. Sú medikmi, predstavujemsi ich teraz veľmi bielych a sterilných. A niekde v nich jeveľmi veľa krvi, ktorá mi chutí, ktorá ma povzbudzuje. Vrátia sa a budúchcieť jesť, povedia niečo o chémii a ja im kvôli tomu vynadám, že tonechcem počúvať, že to teraz nie je potrebné.
