Jačí vo mne tá vodotesná materskosť, ako rada by som ti o nej rozprávala, nebola by som vážene nežná, láskavo svetloružová, zrazu sa cítime pravidelne osamelí, vzniká fakt, táto realita, pľujem na ten prilehavý karierizmus, na vaše prehnité tanga a tak veľmi vás chcem mať rada, vy prívesky tejto doby, chcem vás prijať a pochopiť.
Prenikavo myslím, že jablká treba čistiť, treba ich strúhať, aby sme mali v jeseni ku sviečkam a farebným listom v záhrade presnídávku , aby sme v advente mohli piecť kysnuté koláče - aj takto by mali myslieť materské matky, príťažlivo praktické matky, čo nepíšu svojim mužom poéziu a nespia so svojimi mužmi tak vystihujúco kreatívne ako poetky.
Neskôr začalo svetielkovať slnečné svetlo, pomedzi trávu, pomedzi dážď v nej, ponad a popod vyvesené modré plachty, nedokázala som sa poriadne vyjadriť - ani takto tu, ani nijak inak, cítim nutkanie na dávenie, na vygrcnutie mojich sviežich myšlienok o ľudoch, o deckách, o nezrelých bábätkách a ich matkách, o plnej gravidite a - a - a nevystihujem vystihované . Sledujem vlastnú mamu. Chutí mi pozeraťsa na ňu, objímať ju, dcérsky sa jej podlizovať, som hlboko situovaná v jej srdci a tu, tu a teraz to žijem a prežívam.
Dotýkam sa sa šokovanej chuti goticky štíhleho vzduchu, prebudené - prebudené vtáky, dotrhaná hmla, meno mojej matky vyryté v piesku.
Ach tento deň, vášnivý deň, život, život, čo plynie, bojujeme za nebezpečnú príťažlivosť našich duší, našich postojov, život, láska, ten pokoj.
