Moja milá mama....
keby si teraz prešla okolo mňa, pravdepodobne by si mi odporučila a jasne naznačila, aby som si išla obuť papuče a opýtala by si sa ma, kedy som naposledy jedla. Ja by som sa najsladšie usmiala a snažila by som sa ťa neklamlivo okabátiť. Ty vieš presne ako. Jednoducho by mi z papuľky pôvabne, krútiac koketne bokmi, vypochodovala nejaká oslnivá veta a ty by si bola akože odpísaná žiarou v slovách mojich. A potom by som sa začala maznať, vyžiadala by som si mamovský bozk (možno i esemesku do Írska) a ty by si ma svojim mamovstvom úplne naplnila a pritom by si neupustila zo svojich požiadaviek. A ja by som ťa poslúchla...
Teraz si však na školení, ja som stále bosá – len v bielych (sivobéžových) ponožkách a škŕka mi v bruchu. Ale píšem ti (tak buď rada ).......Žiadne z tvojich piatich detí plus to chlapčisko – strapaté - cesnakové – možno trochu osvojené, ti nepíše listy. Myslím listy doma. Len ja, ale nechcem sa tým pýšiť alebo čo....práve som vybavila Daniela, že Tereza nie je doma....
Mama, si taká smiešna. Si smieško. Si drozd a máš perfektne mäkké bruško. A aj zadok máš svetový. Fakt som taký nikdy nikde nevidela. Takto by ti mal asi hovoriť skôr náš drahý „papa“ , pretože tento zhýralý svet sa môže o nás vyjadrovať ako o teploškách. Ale nech idú do čerta...však. Ale aj tak ich máme všetkých radi a ty im vieš dokonca aj skutočne pomôcť. Ja sa to ešte len učím.
Asi by som ti mala svoju lásku dokazovať oveľa viac. Lepšie mi síce ide maznanie a lichotenie, no ja sa polepším. Aj dnes som ťa asi viac zaneprázdňovala, ako hrabala trávu. Prepáč...Zakázala si mi obúvať si baťovky len tak, a ja som sa ti v nich predviedla. Cupkajúc ako pinka. A ty si sa nenahnevala.
Možno aj iná mama je mama, ale ty si nemožná mama. Nemožná ako skoro neskutočná. Nemožná ako pozoruhodný unikát....si obyčajná a bláznivá. A riskuješ. A to si prosím pekne, katolíčka....:) kto by od katolíčky čakal toľko živej skúsenosti s Bohom.....(ja)
Tvoj manžel si práve ide variť klobásu. Tiež nemá papuče. A pýta sa ma, kedy prídeš. Je tu veľký huk a Dominika s Ondrejom ma otravujú. Keď vyrastiem, kúpim si notebook a nebudem mať takýto problém...poď domov, lebo tebe sa nič nevyrovná....
Možno tento list prepravím na svoj blog, aby si ho mohol prečítať Ksy v Belgicku. A aj Ty. Aj katolíci, aj protestanti, aj pacifisti aj budhisti. Všetci. A ty. Alebo len stačí, keď si ho tam prečítaš ty. A len ty mi vylepšíš karmu. Na tom mi nezáleží. Na tebe áno.
Ľúbim ťa, mama.
A utekaj domov.
Tvoja anna