07/02/07 14:15
Vonku je jazmínovo. Mesto je jedno maličké jazero, napríklad to newyorskéa my tak holdenovsky premýšľame,kam mohli zmiznúť tie kačky, kam sa vytratia vždy, keď zamrzne. Ktovie. Nech nám topovie.
Mama ma drží za ruku, mám ťažkú tašku, Sylvia Plathová a Gregory Corsoa Franz Kafka a Lawrence Ferlinghetti a Richard Brautigana Allen Ginsberg , vchádzame do ružovej cukrárne a zrazu sa cítim takúplne In Watermelon Sugar.
Pozerám sa na topiaci sa sneh cez sklo, chvejem sa a lyžičkou miešamnugátovú, čokoládovú a vanilkovú zmrzlinu. Žiarenie je náhodou úplnebezchybné, impregnuje ma, je bezchybné, privieram oči, úspáva ma to. Oprotiplače dieťa, pármesačné, zabalené do čipiek, plače, všetci. sa naň pozeráme, celácukráreň, čašníčky so svojimi farebnými vlasmi, poľská rodina, všetci. Dôchodkynena dieťa upierajú zbožné pohľady, tridsiatničky divné - chcela by som, ale mám ešte čas. S mamou ho len počúvame, tenplač, počúvame a celebrujeme koláč na tanieri, košík s orieškom navrchu. Dlaňou prechádzam po stole, pod mojou sklenou miskou je podložka,presvetlená a na nej niveovopekná žena. Driemem tuprítomná. Mamatelefonuje, kde ste, ocko, kde ste, mámekoláč s čučoriedkami, teším sa na vás. Vrátia sa v bielom aute, onia lyže, Krpatej prúžkovaná mikina, Terezka krúti volantom.
Otvorím knižku. Kým driemem, kým slnko arkticky tvaruje moju osobnosť. Som Walt Whitman? Alebo som banán?
23/08/06 14:12
Vidím Grossglockner. Medzioblakmi, krivý a vysoký. Zdolateľný. Už nemám chuť takto sa prekonávať.Kytice lúk, kytice dobytka, kytice upravených pozemkov. Každý meter štvorcový,každá smeť je v odpadkoch. Drevo nasiaknuté horským slnkom je horúce. Páli. Páli primeranounáklonnosťou. Svrčky. Lietadlá. Výhľady. Tak tu je. Práca. Únava. Francúzskejedlo. Med. Tak tu je.
07/02/07 14:21
Videl som ťa,Walt Whitman, bezdetný, osamelý starý trhan, ako sa prehŕňaš medzi mäsomv chladničke a okáliš na mladých predavačov.
Počul som, akokladieš otázky : Kto zavraždil bravčové rezne? Čo stoja banány? Si ty môjanjel?«
»AllenGinsberg. Úprimne vyješ. Najkrajšie. S mamou sa obliekame. Pijem jejnesladený pomarančový džús, ústa mi krúti, dvere zvonia a vetrovky šuštia,jedna o druhú, druhá o tretiu. Kde budeme, keď nad Harlemom zapadne slnko? Budeme ponorenído melónového cukru? Pocítime nežiadúce účinky letných večerov? V prítmí, v prítmípíšeš, že príde jar a začneme spoluliezť. Klebetíme si o tom, pravidelne vypletené ploty, štipce nabalkónoch a farebné svetlá, papieriky na zemi, lístok z autobusu,vrecko z čaju Pickwick, presnetaký máme doma. Klenba ružovej oblohy sa ku mne skláňa, končí v mojichústach, kopnem do regálu s jablkami, s červenými a lesklými, kopnemtak jemne, aby sa neskotúľali, len aby do seba drgli. Práve vtedy je to veľmi pekné.
21/08/06 11:11
V noci som si chcela odplakaťsvoj život.
Ale zaspala som.
Lososovoružový spánok bez svetiel s polnočným príchodom menštruácie.
Ovulujem, ovulujem.
Srdce mi obopína bolesť. Aká je silná, aká zaťažujúca. Cítim sa veľmidrobná a útla. V Mühlbachu v hajzloch bolo na stene : Tokio Hotel forever.
Forever. Kdeže.
Vyjadrujem odhodlanie vlastnej identity veriť v lásku, lásku, lásku.
Kvílenie.
07/02/07 15:43
Doma sa Krpec hrá s Batmanovým prasiatkom a vraví : tá svinka je chutná. Má sople, veľasopľov, plné zröntgenované dutiny. A potom žongluje a má svojrečnícky prejav. O nosovejsuspenznej aerodisperzii. Čo si kvapká do nosa. Mama uvarí čaj, Krpec mi hodonesie v oranžovej miske, prenikavo čierny, perleťový, horkostiv ňom nie je ani za necheť. Rozkladám po posteli knižky a zapaľujemvianočné biele svetielka, teším sa z nich, mumlem im o ilúzii, o skutočnosti,čestne svietia, čaj vonia, Krpec žongluje a lezie mi inak na nervy, vravímmu to, vravím, odíde, zatvorí dvere, poslúchne, mám autoritu (?).
Vypila by som tonic. Chinínový a tancovala a tancovalaa tancovala na tento rokenrokenrokenrol a v mláke by sa váľalúdený sleď a kúsky mrkvy, oranžovej, pre všetky zajace na tomto svete,v tejto záhrade, čítala by som ti, čítala denníky, čítala ti ich. Milujemťa.
20/08/06 12:08
Nebo. Suchá fazuľa. Spadnuté jablká. Podoba matky v dieťati. Milujembolestivosť lásky, jej perie a život a krv a rasta bombastickosť, ktorá exploduje. Podoba matky v dieťati. Somponorená do fascinácie!
07/02/07 20:18
Aby som nezabudla. Nikdy. Čítaj sima, čítaj ma stále, takúto, takto, púšťam na svoje telo horúcu vodu a vdychujemparu, paru ako hmlu - vlhkú a liečivú. Chce sa mi tu dlho byť, dlho tustáť. Zmoknúť až na kosť. Cítim chuť vody na ústach, sliny a dážď na vlastnýchperách, tvoja verná, verná a úplná náruč, vôňa bazy a čučoriedoka korenia, príchuť nami vypestovanej bazalky.
Som ticho a počúvam reč vody.
