Nevravím ti to, lebo ti dôverujem. Mlčky sledujem svoj odraz v pravom skle tvojich okuliarov proti slnku. Si nepokojný, ja tiež, ale ja vo vnútri, ty navonok. Nútim svoj jazyk opuchnutý tuprítomnou nekomunikatívnosťou chcieť hovoriť. Byť odhodlaný. Milovať ťa. A tak.
Skladám okuliare z tvojich očí. Pýtaš sa, že ako sa volá najnovší nepríjemný čmeliak, čo mi bzučí v hlave. Pýtaš sa naliehavo. Vrúcne. Vôbec nie bezhlavo. A ja čuším. Som ticho. Niekde na polceste k tvojmu pohľadu sa zlievajú dve hnedé farby našich očí. Kvôli tomu pomaly prehĺtam vodu. Dráždivú, solenú, termálnu, liečivú – ako v dnešnom bublajúcom bazéne s gumennými káčermi, čo sa držali na hladine a nepotopili sa. Prehĺtam na (tvoj) dotyk príjemnú vodu.
Sadám si do pokosenej trávy. Chrobáky mi lezú pod sukňu, lienka sa blýska v poobedňajšom slnku na mojom pleci a ty to neprítomne vnímaš. Myslíš na moju slanosť, keď mi bozkávaš nohy. Vôbec sa neospravedlňujem, že sú súché, že sú slané, že nie sú hebké ako po aplikovaní telového mlieka Garnier, pretože dnes máme vyschnutý deň, vysušený deň nášho vzťahu, ale sme tu, jeden pri druhom, s hnedými očami, naľahko oblečení, s rozfúkanými cirka pred hodinou umýtými vlasmi, lebo sme sa bazénovali. V plavkách s červenými kolieskami, ty v sandáloch, ja v žabkách od Vietnamcov, ty s obstarožným tetovaním, ja bez takých sránd, ty so mnou za ruku, ja s tebou za ruku, zamyslený manželský pár čľapkajúci sa v detskom bazéne.
Medzi prsty na nohách mi ukladáš ružové klinčeky. Trochu sa teším a ty cítiš ako sa sliznice môjho vnútra trasú. Snímaš ma mneznámym pohľadom. Nie ako nevídanú atrakciu. Ako mňa. Ako svojho čmeliaka, ktorý občas zakadí každý kvet. Ťaháš ma k sebe. Otcovsky a matersky. Manželsky a milenecky. Odfrngávaš hmyz z mojich vlasov, nesnažiš sa utekať, keď ťa topím. Solím.
Vravím ti o slobode. O šťastí, že nebudem rodiť po tridsiatke. Vravím ti zaplavená vysokou oblačnosťou a ostrým slnkom o nevyhnutnosti veriť a stále sa rozhodovať. Keď spadnúť, vyhrabať sa a opäť urobiť krok. O odvahe prirovnanej ku králičej nore, nech to má akúkoľvek súvislosť. Spomínam ti sex. Vlastne nie sex, ani nie šukačku, ako tomu hovorili na strednej, len plávanie. Naše výpravy do krajiny Oz, k Sindibádovi, plavby po štekliacich hladinách. Aj s bublifukmi. Aj s vanilkovou zmrzlinou a dupačkami. Lebo to je niekedy najkrajšia krajina objavená našou plavbou. Dôsledok výpravy. Lebo plaviť sa má zodpovedný námorník so spolahlivou plavčíčkou.
Tak ma dvíhaš. Postavíš na nohy. Utečiem ti, aby som si čím skôr natrela nohy. Mliekom Garnier. Aby sa ti lepšie plávalo. Aby som ťa neutopila. Aby som ťa možno prekvapila vanilkovou zmrzlinou, tisíckami bublín z bublifukov a dupačkami, čo kúpim v second hande.
