Mama nás dnes zobrala na pizzu. Sedela som oproti oknu a pozerala sa dole. Na mesto. Na ľudí skoro malých ako mravce, skoro bzučiacoufrflaných ako muchy. Pozorovala som svet okolo fontány tri poschodia podo mnou cez holubím trusom poškvrnené okno…..cestou domov mi bola zima. Ešte že bývame v normálnom dome, nie na strome, ako opica…. Počúvaš ma vôbec? Cítil si môj ostrý tlkot srdca, keď volal mame. Pch, moja odišlá láska. Neznie to ironicky – „moja láska“? Nie. Musíme sa pripraviť. Teda ja. O dva týždne príde a ja som prekvapená. Mám sa tešiť? Veď som chcela zabudnúť…/netvrdím, že sa mi darilo/. Život s tebou je kolotoč. Čo je to za cirkus? Čo je to za paráda? Páči sa mi točenie. Príjemný tvorivý proces. Hoci bolestivý, ale tvorivý. Som zvedavá na výsledný produkt tvojej tvorby… Ale prečo ho sem voláš?? Ja sa bojím….Opäť sa zaľúbim, to by ti mohlo byť jasné. Máš pravdu, nebudem predbiehať. ………………………………………………upratovala som si. Vo veciach na dne osobných dôležitostí. Sedela som, počúvala Evitu a sprevádzali ma spomienkohojdajúce sa myšlienky. Našla som neodoslané listy - pre neho. Našla som náramok z amerických korálok - pre neho. Farebné obálky. Na moje písané slová – pre neho. Knižku poviedok Tenesseeho Williamsa – aby som pozabudla na neho. Katalóg Petzl – aby som nezabudla na neho…. Mám si prečítať nevieš koľkú stranu z katalógu Petzl? Túto? Iné slnko Vydať sa na cestu. Ísť priamo. Odísť. Len nevidieť ďalšie odchody. Sám sa rozhodnúť pre odchod. Nezostávať. Vyraziť za linkou obrysov nových svetov. Pomenovať meniace sa a nepoznané a tiež strhnúť Stratené a vzdialené do záhybov hmatateľného a prítomného. Vydať sa na cestu. Ísť priamo. Priamo k iným slnkám. Vydať sa na cestu. Ísť preč. Ísť. Priamo k svetom, ktorých mená myseľ nepozná. Nechcem ti na to nič hovoriť. Ešte jednu ? Už iba dve vety? Strana 15? Každá prekážka, ktorá dnes vyzerá že nás chce zapichnúť do podlahy vesmíru, bude odstránená, možno zajtra. Tak, ako už toľko prekážok bolo odstránených. Ani teraz nechcem nič hovoriť. Až teraz: ……………………………………………..skúšaš ma, Ocko! V perinách pod sklom sklamanej človečej lásky sa pohadzujú kŕmne kukurice sviniam. Pod slnkom na poli zlatých kukuríc, za mestom, v ňom a pred ním chcem plakať tvojím bremenom, zaťažená bolesťou – mladé dievča s perlou. Odnesená možno tebou mimo jeho lásky . Budem si ho pamätať – jeho, mňa a katolícky kostol. Dedinu za mestom, v ňom a pred ním. Slzy pod telom rinčiace ani šable. Milujúc všetkých protestantských bratov, sestry, matky, deti týchto svetov.Priestory iných možností pod olejovou lampou. Zabúdam zabúdam zabúdam ( na teba ocko). Vidíš, prší. Žaby si obúvajú čižmy. Chúlim sa pod perinou, spieva letná noc. Vysoká tráva na priedomí ukrýva kŕmne kukurice hodené sviniam. V posteli, v noci – som tu sama. Sklamaná láskou, s predsudkami nikdy neplnej maternice. Ako mladé dievča s perlou – unavená urobím šepot dlaní. Nakloň sa Ocko, svoje srdce ti dám.
