Bol 1. máj a na námestí spievali. To vojsko a ich uniformy, trúbka, lesný roh, balóny a hélium, holuby zatvorené v klietke, niekto povedal, že ich vypustia do vzduchu, že holuby vyletia a to bude mier. Niekto sa pýtal, či k balónom nedávajú aj citróny, lebo ľudí bolia hrdlá, pýtali sa, či nedávajú čaj, či nedávajú cukríky zabalené v staniole, ľudia kráčali s rukami za chrbtom, deti si zakrvavili pokožku na lakťoch, tie pády z plastových motoriek, ten ich rýchly beh, 1. máj, vrecko s chipsami, ulica, čo vedie domov a počuť skladby, ktoré by mohli znamenať zjednotenie Európy.
Potom som si zapla vlasy, pustila si Ane Brun, sever a pohľad na tie hory, čo sa sfarbili do sivomodra, tie hory silné a vášnivé, zvuk, keď som tam a na vetrovku mi kvapká dážď, hmla na nose, skrehnuté ruky v rukaviciach, ľad okolo chodníkov a fialové kvety, medvede, zelená papraď, kráčať tak dole, na parkovisku jedno auto, nastúpiť doň a ísť domov.
Pes sa odtrhol z reťaze. Bolo ho treba nájsť, dať mu jesť, dať mu piť. Potom spal a zdalo sa, že sa usmieva. Zdalo sa, že nad čerešňou poletujú včely, že u susedov pečú pizzu. V dome na konci ulice vytiahli na trávu drevené kreslá a lehátka na opaľovanie. Sedeli tam vo svetroch, pili nápoje a hádzali do jazierka skaly. Videla som ich, keď som si bola kúpiť niečo na koláč.
4 jablká, polohrubá múka, olej, čokoláda, prášok do pečiva, škorica, kakao, hrozienka.
Okolo ôsmej priniesli víno. Víno z Čile, víno z Mikulova. Zapálili sviečky, v miske paradajkový šalát, sadli si a rozprávali sa, o horách, o výletoch, o peniazoch, o dňoch, ktoré ešte len prídu, o tých, čo sú chorí a potrebujú pomoc. Čakali na katolíckeho kňaza. Aby jedol, aby pili s ním víno, aby sa smiali a kládli si navzájom otázky. Grécko, toto mesto, farba omietky, tvar nábytku, Ježiš Kristus.
Čaj zamiešaný plastovou lyžičkou vychladol veľmi rýchlo. Vyliala som ho a hrnček umyla. Prešla som sa po dome a telefonoval. Že bude dobré, keď tam pôjdeme a že ktovie ako s tou troškou peňazí budeme žiť. Že si s Dominikou umyjeme vlasy v minerálke a počas nocí budeme dýchať vzduch pohoria Rila, pohoria Pirin. A vravel, že treba jesť mrkvu a že sa mám vždy vrátiť.
2. mája o 9.52 vypijem pohár mlieka a vypočujem si skladbu tohto dňa. Nech je vo mne veľa dobra, veľa niečoho ako vibrácie.
