veľa póru s chlebom, s paradajkami a s cuketou, potom to víno, dobré víno, sedím zabalená v deke, na ponožkách nápis walking, bola tu žena, ktorej syna prijali na herectvo a jej krutý život dojíma, povzbudzuje, žena odišla a ja som odkladala Krpcovi košele a ponožky a uteráky na kôpku a keď som žehlila, prišlo slnko a svietilo na kvety, prach na nich, film Čistá duša a tam:
existuje vzorec na tvoju otrasnú kravatu.
Mama vymenila kvety, letné za jesenné, lístie ešte nepadá, gaštany nie sú, len prítomnosť chladu a rozkvitnutých georgín, okrasných slnečníc a nejaké tie tekvice v záhrade. Zdajú sa pikantné, ostražité, ako maďarské papriky, keramika, v hlave sa mi to mieša, maďarsko-slovenské vzťahy, ihličnaté a listnaté stromy, české rozprávky, škriatkovia, lesné víly, mraveniská a zbojníci, zlaté dukáty.
(Pri tom žehlení veľa Matlocka, veľa reklám a potom som to vypla, krájala som zemiaky a sypala na ne koreniny, mama to vie, telefonuje, vybavuje, varí a ja na ňu pozerám a sypem tie koreniny a moja dnešná bilancia by mohla byť, že
som nepofarbila v práčke to biele tým farebným, že som nezabudla večer zapnúť umývačku, že som nezabudla večer pozbierať suché obliečky na periny.
Nie, nie som schopná žena, neviem byť takou len, šikovná, praktická, potraviny najvýhodnejšie, ušetriť, byť rozumná.
Prd!)
*1:11, čakám, kým strávim pór. Možno aj so žalúdkovým čajom.
