Dúfam v aromatickosť a nevšednú chuť toho koktejlu, čo mi nesie frojlajn s piercingom v nose. Pozerám sa jej do očí, keď mi kladie pohár blízko kolien, sledujem jej prsteň s kaki očkom, páčia sa mi jej vlasy, čo sa tak prívetivo lesknú, páčia sa mi jej zuby, aj ten starší typ telefónu, čo jej vibruje za opaskom.
Vdychujem penu z pohára, ukazujem mu mliečne fúzy, chválim sa višňou na tričku a prstom pučím mŕtveho mravca. Stíchneme.
Hojdá sa na stoličke, bojím sa, že spadne, ale nič mu nepoviem. V hlave mám účty, pečiatky, doporučené zásielky, podpisy, byrokraciu. Tvorivo myslím, tvorivo sa pýtam, ako idem zaplatiť inkaso, či účet za telefón nepresiahne naše možnosti a popritom myslím na lanugo môjho dieťaťa. Prechádzam si prstami po bavlne na bruchu, chcem zažiť stopercentnú vlhkosť vzduchu na ľavom oku a dať priestor spánku.
Nohu má položenú na mojom členku, vraví, že dnes som pôvabná, že vyzerám šikovne a mám dopiť, lebo pôjdeme. Listuje v katalógu s vidlicami na bicykel, dvíha sa, dvíham sa tiež, rozmýšľam, dokedy je otvorená lekáreň, či kúpiť morčacie mäso alebo radšej kurča, či to nechať tak, či kúpiť mame rezané kvety, či ísť dnes do čistiarne alebo až zajtra.
Pýta sa ma, čo vravím na jeho strýka, že leží na chirurgii a do žíl mu tečú vazodilatačné infúzie. Túlim sa k nemu, opieram sa, aby on zjemnil moju ťarbavú chôdzu, aby on pookrial, keď mi pobozká unavené oči a smejem sa. Rozprávam mu, ako som bola na chirurgii, ako som čakala, kým sa jeho strýko zobudí a opretá o dvere som sledovala sestričku ako do fyziologického roztoku striekačkou vstrekuje Mesocain a Agapurin.
Začalo leto, šepkám mu do ucha, odfoť si ho. Sleduj omietku na domoch, je úplne ponorená do tepla, počúvaj hukot kosačiek a potlač naše starosti.
Krájam paradajky, na panvici praská olej a na moje muškáty som hrdá. Vzduch zvádza moje holé nohy, vietor robí moje telo kyprejším, hadicou tečie voda.To ten zduch, vravím si, zvláštne leto, dýchavičnosť zeleniny.
Večera je hotová, volám ho, sadni si tu ku mne, aby sme mohli vypiť bylinkový čaj.
