The Glass Mountain

"Tvoj život je formovaný tým, ako ho vnímaš..." Uzatváram sa do svojho domu. Práve teraz. Mám v úmysle obliecť si nenútene letnú sukňu s nejakým žblnkotajúcim vzorom a vyzuť si ponožky, aby som sama pred sebou predstierala teplo. Včerajších 40 a niečo pôstnych minút strávených v kostole mi vytvorilo pred očami námet, ktorý nevyvoláva písanie. Kostol tesne pod kopcom, tesne pod nebom, medzi snehom a ľadom. Počúvala som farára nekonvenčných slov, hriala sa sviečkami a potom prehltla Nebiara a bola ním pôstne zaplavená. Pôst ku mne prináša plodné ticho. Jarné odkrývanie neobjavených krajín. Asi si ponožky nevyzujem. Nechám si ich a budem si držať nohy v rukách. Pozerať sa z okna. Na chodník, ktorý sa leskne ako sklo a sklo presvetľuje žiara. Naša mačka sa šmýka, krúti chvostom a hľadá obeť, ktorú by zviedla. "Je šarmantná a má biele zuby", ako povedala Petra. Na chvíľu si čítam: Jediná absolútne krásna vec je tvoje číre oko / Chcem ho naplniť farbou a kačiatkami / zoo budúcnosti / pre ktoré vymýšľaš mená / aprílová vločka, fajka mieru / malá byľ ...* Dnes nemá nikto sviatok. Len ja túžim piec

Anna Strachan Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny