Čo to zase rozprávaš, spomínaj na Istanbul, na hudbu clivého mesta, na pomaranče a džem s ruží, na dážď a vietor v noci pri úžine Bospor, na tisícky mešít a tisícky čajok, na more a pestré látky, na iránsku keramiku a potom sa vráť späť, vráť sa tu ku griotke a k vianočnému stromčeku, spočítaj pávie perá vo váze na poličke u starej mamy, spočítaj vianočné pohľadnice, zdrž sa ironických poznámok pri čítaní vianočných veršov, zaspievaj si koledy, okúp sa, vychutnaj si dlhé zriedkavé sedenia vo vani, objímaš si kolená a potom si líhaš do horúcej vody, pozeráš sa na strop, pozeráš sa na množstvo pary nad svojím telom, máš rada svetlo sviec a vôňu melónov, pena tak vonia, kolená ti tak voňajú, voňajú ako august, keď mama chodí ráno na trh a kupuje žlté melóny, vtedy v auguste v parku spievajú vtáci a tvoje sestry majú chuť na kávu a na vajíčka a v auguste ti ani more nechýba, nechýbajú ti sosnové lesy ani plavky, ani knihy a horúci piesok, si hrdá Stredoeurópanka milujúca august,
takže sa vykúp, kúp sa do sýtosti, hraj sa, zabav sa, oddýchni si, ošetri si modriny, ktoré nie sú, píš o okamihoch, o orechoch v miske z Istanbulu, o špinavých uterákoch, o vianočných stromčekoch na chatách v horách, píš horúčkovito, nie, neprestávaj, čítaj a pozeraj sa, buď so mnou, buď pri mne, veď toto je to, prečo si bola stvorená, v tomto si sa našla, áno, ty líška, je to tak, ty sosna.
