
Našla som v taške, 1. apríl :
Ocoo 18:15 zaspal nad knihou Dejiny Irska. Mama hľadá kľúče od auta,odchádzajú k starej mame. Búchajú dvere, miešam si farby, vonia sivá Puma.Zapletiem si slamu do vlasov, na svet prídu mačatá. Pretože je jar, pretože najar to mačky robia. Vrhnú ten drobizg napríklad ku nám a potom sa starajgazda.
.
Ponaťahovala som si chrbát, prišla mi správa o lezení a skalách,šuštia noviny a .týždeň, čítam si o knihe Philipa Rotha Everyman/Ktokoľvek, Dominika mázapletené vlasy, písomku z chémie za sebou, heterocyklické zlúčeniny súzvládnuté. Žuje žuvačku, číta Nota Bene.
.
Mama je ešte stále trochu chorá, Terezka odišla na bicykli, v schránkesom (endlich, endlich !) našla kiwovéčíslo Revue svetovej literatúry, voniarumunská tvorba, otec povedal, že si možno v auguste zbalíme kufre,knižky, laptop, mapy, trekové topánky a pôjdeme tam, tam do týchrumunských lesov a zderieme si nohy, na tvári sa mi zvýraznia pehy.
.
Celý týždeň som túžila po narcisoch, po tých neskorších, po tých bielycha chcela som ich ukradnúť, včera cestou popod Vysoké Tatry, ukradnúťv Poprade, v Podolínci som videla Sušia Ovečku a šikmooké krásnedievčatko, čo má otca z Mongolska a hrala hudba a bolo hlboko,cestou späť sme si nedali kávu v plastových pohárikoch na pumpe, nebolčas, hoci som túžila vidieť spotených vodičov kamiónov, prelistovať si nejakýfarebný magazín, cítiť v nose tú kofeínovú žbrndu z automatu.
.
Narcisy nakoniec priniesla stará mama. Dvadsať štíhlych, nemenných, potleskim. Päť z nich som si odniesla na svoje okno.
.
Je takmervečer
a ešte stálesom sa nezobudila.
Nie je právesamozrejmé
celý deňchodiť spiačky veľkomestom
- zombie v modrých šatočkách, na pleci obrovská
kabela*
.
Chcela by som si počuť Joanu Newsom, to Shine ~Shine ~ Shine JanyKirschner, teraz, keď som celý deň zatvorená v týchto farebnýchpriestoroch, píšem práce, poviedku o daždi v lese. Smrťnepohyblivosti, smrť stuhnutej panve.
.
Vybehnem von, modré šatočky, na pleciobrovská kabela, v trápne drahej Korunesi kúpim pomaranč a za koľajnicami je lúka, tam sa budem prechádzať,čítať si, jarné liahnutie.
*Simona Popescu