V obývačke je vlhké prádlo,neschne, stojí tam a dotýkam sa ho rukou, či tu viac schne, tieto ponožkys nápisom Monday a vedľa sú Friday, či tie polená, čo hádžem do ohňaúčinkujú, toto oranžové prostredie s dokumentárnym filmom o 2.svetovej vojne v pozadí.
Šla som na vlaku, dve hodinya niečo, zo zápisu, z tých papierov a čakania ma bolela hlava,z hladu, priložila som si žltú bonaqu na tvár, sedelo vedľa mňa dievča,celé dve hodiny sudoku na kolenách, pero, vibrujúci telefón, celý čas sivétričko zakasané v nohaviciach, celý čas pekná so sudoku. A ja som tamchrápala, jediná, nohy vyložené a padala mi hlava, že som sa hanbila,vravím si : len nech mi nezačnú tiecť sliny a potom ten chlapec, čo sedelpri okne vystúpil, v Poprade, a ja som sa tam nahrnula, k oknu,zaspávala som a hmla, tmavá, stromy a sneh v horách, spomenulasom si na dieťa na stanici, čo chcelo kakať a otec mu povedal: tak tedapoďme. A jeho malá sestra sa rozplakala, že idú na záchod, že brat idepreč a ona tam musí sedieť, tam na lavičke a jesť banán.
Jednotlivé kupé osamelé, mĺkve, zádumčivé, len dym z cigariet chýbal, ruka, ktorá drží škatuľku a nič viac, každý so svojím životom, tá so sudoku a ten soslúchadkami, tie vety, čo povedia do telefónu, to ako sa postavia a akovojdú do kupé, to, keď sa spýtajú: je tu voľné? Ich nebadané príbehyv tom. Ako ten muž s dáždnikom, čo mi hovoril, že mám tvár nádhernú ako GustávHusák a ústa na bozkávanie a že mu mám požičať časopis a že jehodcéra nepracuje a on jej vraví, že si má niečo nájsť, učiť sa jazyk,vycestovať, lenže ona mu povie: a nie je ti dobre so mnou, ocko? A onjej vždy povie, že je, áno je, ale čo z toho, tak čo?
Zaspím, zaspím.
06/09/07
˜
Dážď, koláč natretý lekvárom, mrkva a jablká. Poobede nič, pozerať z okna, na dážď, čítať si, čítať si a potom na stanicu "Projekt vagón" , dievča pustí film, vo vagóne, pod vagónom mláka a železniční policajti. Prichádzajú a odchádzajú vlaky, prší a neprší, sem-tam pohľad na zasnežené hory, ľudské príbehy, čierno-biele fotografie. Vo vagónoch je ticho, počuť len topánky ľudí, aj tie deti, čo sem prišli sú ticho, všetko je tiché, vravíme si, že to bolo kruté, no nevieme to pochopiť, ja nie, on nie, je to nepredstaviteľné, človek neverí faktom, len očiam tých ľudí.
Doma mi mama robí čaj, bylinky z Nízkych Tatier, fialky na oknách svietia, Terezka má dnes čižmy a letné šaty, silónky a keď predo mnou kráča po ulici, tie šaty vejú a čižmy klopkajú a ten cumplík na francúzskej baretke podarene stojí a suseda práve vchádza do domu, vyprská dáždnik, zatvorí dvere, svetlo, svetlo, keď zasvieti a niekto sa smeje a auto mi ofŕka trošku z topánok, v Korune sedia predavačky v zásterách za pokladňami, kolieska nákupných vozíkov hrkajú a ja myslím na tých ľudí, ktorých bolesť sa ma dotkne, ale zajtra už na to nepomyslím, zabudnem, nové zážitky, nové udalosti, ostanú v tom vagóne, pôjdu do ďaľšieho mesta a keď si pustím Schindlerov zoznam, opäť to príde a potom odíde a tak dookola, dookola.
Príbehy vo vlakoch, okolie vlakov, dnes aj včera, neobľúbené meteorologické podmienky, fresh duša, áno fresh.
˜
dnes som chcela:
˜ :spánok a trochu svetlejšieho svetla
˜ :ešte chvíľu citíť niečo letné, skalky pod nohami vo vode, prsty na krčnej chrbtici, lásku, keď sú nohy po členky vo vode
˜ :opaľovať sa, len trochu, len kúsok, pár minút a potom sa ponoriť, ísť dnu a von, pod vodu a nad hladinu, nenapiť sa, len byť obdarená morskými minerálmi
˜ :moje topánky s mojími ponožkami, na tomto moste v Kamenistej doline, že by sme tam šli a aj sneh by mohol byť, aj medveď z diaľky, aj skrehnuté ruky, lebo by boli na rukách rukavice
07/09/2007
