Vtedy je nenásytne, plienim ráno, celé, celé sa mi dáva a chlapv hrkotajúcom aute sa pozerá na holuby a jeho kamarát polieva hadicoukvety v kvetináčoch. A v meste je veľa starých bicyklova malých psíkov, čo mi obliznú priehlavok a potom bez ovácií zmiznú.Len tak. Svetlo, farby, impresia.
Vtedy sikúpime pomarančový džús v škatuli a nohy si nachvíľu namočíme dovody. A budeme čítať noviny.
Lacalut aktiv je strašnekyslý, moja zubná kefka potrebuje vymeniť a už druhý krát sa mi chcevracať. Z pizze a z artičokov a z rybích prstova to stačí na to, aby som prešablila malý kúsok svojho života.
Pozerám sa do zrkadla, na modrý pásik v mojich vlasoch, pozerám sa nakyslú penu pasty a myslím na ráno, na dnešné ráno, keď som tri hodinysedela u zubárky a na žltej stene sa so mnou maznalo slnko a jasom prahla po vzduchu a chcelo sa mi spať a prečítala som dvačasopisy a jednu knižku a vypracovala charaktery všetkých čakajúcich,všetkých mojich postáv, čítala som pekné veci a dievča vedľa dve hodinyťukalo esemesky a teraz si čistím zuby, na vani je žlté káčatkoa zelený šampón s bylinkami.
Rada si čítam, ľahké články vyšľahané z mliečnej peny a morskýchminerálov, ležím v posteli, ležím v oranžovom tielku, je skoropolnoc, hrá hudba, chvíľu Pearl Jam a chvíľu Fiona Apple a v obývačke žiaristena, červená, a moje tri sestry sa smejú, aj môj brat sa smejea aj priatelia, je ich veľa a dolujú v utešenosti,ležím a usmievam sa, dievča v časopise píše:
Cagliari jeprázdne, hoci v lete tu bývajú koncerty a plno ľudí. Kúpime si víno,olivy, mozzarelu, sušené paradajky a odvezieme sa na pláž. Popŕcha, ale mysedíme pod slnečníkom a dýchame vôňu mora.°
Je tma a svieti laptop a trochu šumí, tak mierne pradie a právevidím na ružový nápis časopisu Glamour,francúzsky časopis, ktorý som našla v Alpách a len tak sa mi zapáčil,nerozumiem ani ň, niekedy v ňom listujem a pozerám si obrázky. Vedľaštrngajú poháriky a Katka niečo rozpráva a ja ti telefonujem,rozprávaš mi rozprávku a mne sa to páči, dokončím ju a potom idešspať, zasvietim lampu a ona kovovo ťukne a potom len vylihujem,zaspávam, píšem ti básničky, majú rytmus, majú tvar, zapáčia s ti.
Ráno je oranžové. Krikľavé. Rázovité. Sneh na horách kričí a jestatický, veľmi statický. Pijem kávu, pozerám sa z okna a zase, zasesi čítam:
Ráno si kúpimelístok na vlak naším smerom, ale cieľovú stanicu nepoznáme. Vystúpime na lúke.Nikde nikto, len stará kaplnka na kopci. Vyberáme sa prázdnou asfaltovoucestou, stretneme ovečky, ktorým na chrbtoch sedia vtáky a vozia sa.Prichádzame k rímskym kúpeľom. Je siesta, ako vždy, keď niekam prídeme.Sme naprogramované úplne naopak. Objavili sme jazierko s horúcou vodou,namáčame si nohy, pijeme červené víno a tešíme sa...kým nezačne pršať. Akovždy.°°
°,°° - Barbora Kalinová : Zvláštne fašiangy na Sardínii, .týždeň 7/2007
