Antónia Hájniková
Žraloky na suchu
Darmo, nová doba. Nové trendy. Akokoľvek sa človek snaží zvyknúť na isté veci, vždy sa nájde nejaký ten háčik, ktorý nás núti sa vážne zamyslieť nad tým, na čo sa snažíme zvyknúť.
Som človek, ktorý sa snaží zachytiť všetko,čo sa dá .. ;) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Darmo, nová doba. Nové trendy. Akokoľvek sa človek snaží zvyknúť na isté veci, vždy sa nájde nejaký ten háčik, ktorý nás núti sa vážne zamyslieť nad tým, na čo sa snažíme zvyknúť.
Toto leto som pracovala v trafike. Každý deň som stretávala veľa ľudí, ktorí mi rozprávali čo budú robiť poobede alebo cez víkend, sťažovali sa na počasie alebo kĺby, tešili sa, keď im prišli na leto vnúčence alebo sa len tak zastavili na kus reči, keď šli z obchodu..
Ich tempo je vražedné, ich schopnosť pohybovať sa od okna k dverám je blesková, vedia viac, ako si vieme predstaviť. Hory majú oči, steny majú uši a nesmrteľné susedy útočia..
Ako malé deti sme sledovali Filmárika a Filmušku, až kým sa Filmuška nezadusila v koberci, Kuka-ktorého našli v pražskom smetiaku, alebo Raťafáka Plachtu, ktorý sa podel nevedno kam. Dedko večerníček a jeho verný psík Bodrík, ktorý je očividne nesmrteľný, ma odprevádzali spať..
Zelený štvrtok, milión rovnako rozmýšľajúcich ľudí ponáhľajúc sa domov na sviatky - "Nepôjdem ráno, pôjdem na obed, vtedy nikto nepôjde". Sketch. Šofér nervózne huláka :,,Ale potlačte sa, nech sa zmestia ešte títo !!" A tak v autobuse s kapacitou 40 voľných miest, cestuje zrazu 120 ľudí.
Dovolím si tvrdiť, že za dvadsať rokov môjho biedneho života som zažila už pomerne dosť kurióznych vecí. Možno to bude tým, že som ešte také polovičné dieťa a pozerám sa na veci iným pohľadom a isté veci mi prídu čudné, alebo tým, že okolo mňa sa dejú veci, ktoré sú nevysvetliteľné.
Vždy ma vedela dojať a uchvátiť ľudská fantázia a zmysel pre kreativitu. Je naozaj úžasné vidieť vynálezy, ktoré sú niekedy úplne na nič, ale vždy si položíme otázku - Ako ich to vôbec napadlo?! Ale.. častokrát sa objavia veci, nad ktorými žasneme až tak, že nevieme, či sa máme zasmiať alebo zaplakať.
Na to, aby človek videl všetkých sedem divov sveta, musí absolvovať cestu okolo sveta. Keď sa rozhodne vybrať na túto púť, musí urobiť pár nevyhnutných vecí v živote - Musí si vziať neplatené voľno v práci, vybrať úspory, ktoré si sporil na pohreb alebo na hypotéku, musí sa ísť dať zaočkovať a hlavne si nesmie zabudnúť foťák, aby to všetko zdokumentoval.
Prísť domov o siedmej ráno v sobotu, je pomerne dosť častý jav u študentov. Ak po ceste domov rozmýšľate, ako odôvodniť svoj príchod rodičom, znamená to, že vám ešte asi neodzvonilo na prah dospelosti alebo ste sľúbili, že zavoláte a nezavolali ste. "Vybitý mobil" sa potrestá vysávaním všetkých izieb v byte a vyvenčením psa, ktorého v danom momente preklínate.
Klasický deň "musí" jednoducho začať tým, že plánovaný budík na siedmu sa stane neplánovaným vstávaním o deviatej, kedy pri rezkom vyskočení z postele a následným zakopnutím o roh skrine, sprevádzaný Jánošíkovským ujúkaním zistíme, že o takomto čase sme už mali mať dávno za sebou rannú kávu, mať na sebe kabát a byť minimálne v Šestke, ak sa nestihneme prejsť. Ani nemusím povedať tú frázu, že "Stavím sa" na to, aby som vedela, že tak ako u mňa, aj tu sa nájdu jedinci (ktorí toto čítajú), ktorí si deň predtým vyložia svoju garderóbu na posteľ, naplánujú si, ako zajtra pôjdu, čo si dajú na obed.. a.. hej.. ten budík na siedmu mal byť kvôli tomu, aby ste si umyli vlasy.