Nezbláznil sa. Nezbláznili sa ani Rusi, ani samotný Putin. Iba žijú v inom myšlienkovom svete, v takom, o ktorom sme si mysleli, že už dávno z Európy zmizol. Z hľadiska tohto myšlienkového sveta je ich konanie vysoko racionálne, organizované a dlho vopred pripravované.
Starší obyvatelia obsadených území tiež žili v inom svete. Po tom, čo v roku 1991 boli odrezaní od Moskvy aj od Kyjeva, snažili sa teraz vrátiť k dávno neexistujúcemu ZSSR tak, že sa začali zhromažďovať okolo Leninových pomníkov s červenými zástavami v rukách. Nechápali, že Putinovské Rusko nie je starým Sovietskym zväzom, aký poznali od detstva, ale úplne iným typom štátu, v ktorom prevládajú divé zákony trhu.
Ťažko ich z niečoho obviňovať. Komunistická kultúra a spôsob života zo sovietskych čias zmizli v roku 1991 bez vysvetlenia. Ľudia, ktorí teraz Rusku vládli dospeli pred rokom 1991. V minulých rokoch takmer všetci boli členmi Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, niektorí boli v Komsomole, iní pracovali pre KGB alebo GRU. Tieto organizácie mali veľmi špecifický charakter. Ľudia, ktorí do nich patrili boli starostlivo vyberaní a ich práca v týchto agentúrach zanechala hlboké stopy na ich osobnosti. Títo ľudia si nikdy nemysleli, že ZSSR bol zlý, rozhodne nebol zlý k nim. Úrimne verili, že Sovietsky zväz bol dobrý, a že nejaké zlé mocnosti (najpravdepodobnejšie USA) v roku 1991 zruinovali túto nádhernú krajinu, na ktorú boli hrdí a v ktorej hrali svoju dobre zorganizovanú, pohodlnú úlohu.
Je pozoruhodné, že na rozdiel od rokov 1938-1939, každý vedel všetko. Americkí aj európski lídri neustále sa snažiaci vyhnúť sa ekonomickým problémom vo vlastných krajinách - všetci chápali, že v roku 2014 Rusko uskutočnilo agresiu proti menšiemu susednému štátu, že táto akcia akoby z oka vypadla machináciám Hitlera a Stalina. Všetci veľmi dobre vedeli, že "povstanie" na východnej Ukrajine bolo zorganizované Ruskom.
Namiesto toho, aby Ukrajine poskytli pomoc, západné krajiny na čele s USA sa pozerali iným smerom podobne, ako sa to stalo v roku 2008 pri ruskej vojne v Gruzínsku. Izolácia Ukrajiny sa stala jedným z najdrahších omylov v oblasti zahraničných vzťahov v 21. storočí. Aby upokojili Rusko, Západ a USA vyvinuli nátlak na Ukrajinu, aby dodržiavala Minské dohody aj keď vedeli, že Rusko nemá ani najmenší záujem robiť to isté. Táto krátkozrakosť nemohla viesť k ukončeniu násilných akcií, dosiahla iba to, že ďalšie rozširovanie ruského územia a opätovný nárast násilných akcií zo strany Ruska boli len otázkou času. Tvrdá lekcia z dejín.
Nakoniec sa za prezidentovania Petra Porošenka konečne podnikli prvé skutočné kroky k priblíženiu ukrajinskej armády štandardom NATO a k privedeniu armády pod civilnú kontrolu. Súčasne sa na ukrajinské pomery začali masívne investície do zlepšenia výzbroje a výstroja armády.
Aby som teda zhrnul obdobie rokov 2015 až 2021:
Po Druhej minskej dohode a bitke o Debaľceve takmer štyristo kilometrová frontová línia naprieč Donbasom zamrzla a konflikt prešiel na spôsob udržiavacej vojny s občasnými prestrelkami a minimálnym pohybom. V záujme upevnenia moci nad Krymom a Donbasom, ako aj kvôli ovplyvneniu prijímania rozhodnutí o Ukrajine v západných krajinách Putin prilieval olej do vojnového ohňa a rozdúchaval konflikt ako mu to vyhovovalo. Hlavne preto, aby zabránil Západu v podpore Ukrajiny dodávkami zbraní a tiež v zasiahnutí Ruska ďalšími sankciami. Potom bojové akcie utíšil, by to vyzeralo, že je ochotný vyjednávať a ukončiť konflikt.
Taktiež začal útočiť na Ukrajinu mnohými nekonvenčnými spôsobmi, hlavne kyberútokmi a tajnými operáciami zameranými na vraždenie ruských disidentov a ukrajinského vojenského personálu v krajine.
Moskva sa tiež zamerala na rusifikáciu oblastí Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Zbavila ich všetkých práv a vymožeností, ktoré mali Ukrajinci žijúci v oblastiach kontrolovaných Kyjevom a začala s týmito oblasťami jednať ako s akýmisi výbežkami Ruska. Kremeľ tiež odovzdal niekoľko sto tisíc pasov ľuďom z týchto oblastí a štval ich proti vlastnej vláde.
To, čoho sa všetci obávali a čomu nikto nechcel veriť, bola skutočnosť, že celý ten čas Putin preskupoval sily a posilňoval svoje postavenie, budoval svoju armádu a čakal na pravý okamih, aby znovu napadol Ukrajinu a priviedol ju na kolená.
Viac než osem rokov Kremeľ otravoval ruské mysle voči Ukrajine tvrdiac, že jej občania ruskej národnosti vyzývajú Rusko na vlastenecký boj na ich záchranu. 21. februára 2022 Rusko vystrelilo štartový výstrel. Duma oficiálne uznala suverenitu Doneckej aj Luhanskej ľudovej republiky a ich nezávislosť od Ukrajiny, ignorujúc tak výrazné protesty prezidenta Zelenského. Tento akt uznania sa odohral na pozadí bezprecedentnej koncentrácie ruských vojsk pozdĺž Rusko-ukrajinských a Bielorusko-ukrajinských hraníc. Bolo jasné, že táto armáda sa chystá na útok. Deň po koncerte na počesť "Dňa obrancov vlasti", 24. februára Putin oslovil ruský ľud a oznámil začiatok "špeciálnej vojenskej operácie" proti Ukrajine a súčasne prezradil, že operácia sa už rozbehla.
p.s.: Na vyhlásenie špeciálnej vojenskej operácie podľa ruských zákonov nepotreboval súhlas parlamentu. Na vyhlásenie vojny áno.
Pokračovanie Čo sa skutočne stalo na Haďom ostrove? - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Yuri Felshtinsky, Michael Stanchev - Blowing up Ukraine.
Christopher Miller - The War Came to us.
