reklama

Čečensko, epizóda prvá.

Ako mnoho iných aj prvá čečenská vojna začala ako dôsledok zlej kalkulácie na oboch stranách.

Čečensko, epizóda prvá.
Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Keď skolaboval Sovietsky zväz, Čečenci nadobudli dojem, že budú slobodní ako ostatné sovietske republiky. Tieto očakávania boli posilnené aj rozhodnutím Kremľa o pridelení majetku štátu. Sovietska armáda po odchode z Čečenska previedla všetok svoj majetok - tanky, delá, lietadlá, zbrane aj muníciu - do vlastníctva čečenskej vlády pod vedením Džochara Dudajeva. Neskôr toto rozhodnutie riadne oľutovali.

Čečensko však nebolo plnoprávnou republikou ZSSR ako napríklad Estónsko alebo Gruzínsko. Bolo len jednou z 89 provincií Ruskej Federácie a autonómnou etnickou oblasťou. Podľa moskovského vedenia si teda nazasluhovalo plnú suverenitu. Čečenci protestovali a jednostranne vyhlásili nezávislosť, podobne ako to urobil Tatarstan, ktorý vo februári 1994 navštívil prezident Jeľcin a podpísal dohodu o vzájomnom rozdelení právomocí. Tatarstan získal kontrolu miestnych záležitostí, Moskve ostala regulácia obrany, meny, federálne zákony, vyberanie federálnych daní a podobne. Čečenci očakávali podobné jednanie, žiadne rokovania im však neboli navrhnuté. V porovnaní z Tatarstanom sa ich krajina zdala byť bezvýznamnou (1,1 milióna obyvateľov oproti 3,7 milióna). Rozhovory sa odkladali a odkladali, až sa Jeľcin v polovici roka 1994 rozhodol, že Dudajeva podrazí a dosadí vládu lojálnu Moskve.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V lete 1994 autorizoval tajnú operáciu na podporu proti-Dudajevovských síl, ktoré pozostávali hlavne z čečenských odídencov so sídlom v Moskve. Dudajev povstanie rozdrvil a zajal množstvo ruských vojakov vydávajúcich sa za čečenských disidentov. Predviedol ich v televízii a odsúdil Jeľcina ako klamára. Ruský prezident zúril a v decembri 1994 uvoľnil plnú silu ruskej armády, na základe uistenia ministra obrany Gračova, že jeden regiment výsadkárov dobyje Groznyj, hlavné mesto Čečenska, za dve hodiny. Čečencov pokladali iba za primitívnych pastierov, ktorí proti ich armáde nemajú najmenšiu šancu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tí však kládli odhodlaný odpor, preto prišlo na rad nekompromisné bombardovanie miest aj dedín, aby stade rebelov vykúrili. Mesto Groznyj bolo takmer úplne zrovnané so zemou. War in Grozny, Chechnya | North Caucasus Land (wordpress.com)

Operácií sa v rámci oddielov FSB, bývalej KGB, zúčastnil aj Alexander Litvinenko, o ktorom bude reč v jednom z ďalších pokračovaní. Zúčastnil sa aj na neslávnom dobývaní dediny Kizľar - Pervomajskoje v januári 1996, kde rebeli zadržiavali 120 rukojemníkov. Bol tam svedkom absolútnej nemohúcnosti federálnych veliteľov, ktorí nedokázali vysvetliť ako menej než 300 rebelov pod bombardovaním dokázalo odolávať tisíckam federálnych vojakov, ktorí nedokázali dedinu dobyť ani po štvordňovom leteckom a delostreleckom ostreľovaní. Nevedeli ani vysvetliť prečo bolo bombardovanie vôbec dovolené, keď väčšina rukojemníkov ešte žila. Ani to, ako bolo možné, že veliteľ povstalcov Salman Radujev spolu so skupinou svojich bojovníkov dokázal ujsť cez tri línie obkľúčenia. Litvinenko bol divákom na tlačovej konferencii veliteľa FSB Michaila Borsukova, ktorý tvrdil, že pri dedine boli tri Grady, použitý bol iba jeden aj to len na zastrašenie miestnej populácie a strieľalo sa do oblasti jeden a pol kilometra za dedinou, kde sa vraj sústredili posily rebelov. Všetko to bolo klamstvo. Litvinenko pri tom sám počas paľby šprintoval cez zablatené pole, keď Grady vybuchovali okolo neho a zabili dvoch z jeho kamarátov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Boli potrebné dva roky a 40.000 mŕtvych a Rusko nakoniec aj tak prehralo. Čečensko trpelo tak ako máloktorá iná krajina.

Prezident Dudajev bol na úteku aj so svojou manželkou poetkou Allou. 21. apríla 1996 sa zo satelitného telefónu snažil dovolať člena ruskej Dumy Konstantina Borového, popredného obhajcu mieru. Nevedel, že v telefóne, ktorý mu zaobstarali vysokopostavení priatelia v Turecku je mikročip, ktorý je schopný vyslať signál a privolať útok... Lietadlá boli síce vysoko, ale dve rakety z nich vystrelené trafili presne. Rusi oslavovali jeho smrť ako úspech svojej špičkovej techniky aj keď pravdepodobnejšou verziou je, že Turci do telefónu namontovali čip americkej výroby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Šiesteho augusta 1996 hordy rebelov vedených čečenským veliteľom Aslanom Maschadovom prenikli do Grozného a obkľúčili tisícky ruských federálnych vojakov. Po dvoch týždňoch intenzívnych bojov ruská armáda mesto opustila. Napriek námietkam svojich generálov, ktorí chceli Groznyj zlikvidovať masívnym bombardovaním, prezident Jeľcin oprávnil poradcu pre národnú bezpečnosť Alexandra Lebeďa, aby sa s povstalcami pokúsil dohodnúť. 31. augusta Lebeď a Maschadov podpísali dohodu, ktorá rebelom de facto zaručovala ovládanie republiky, sľúbila promptné stiahnutie vojsk a slobodné voľby. Záležitosť formálnej nezávislosti sa odložila do roku 2001.

Obrázok blogu

Pokračovanie Boris Jeľcin - pád demokrata. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)

Zdroj informácií: Alex Goldfarb, Marina Litvinenková - Death of a Dissident.

Jurij Felštinskij, Alexander Litvinenko - Blowing up Russia.

Anton Kovalčík

Anton Kovalčík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  506
  •  | 
  • Páči sa:  1 763x

Vyštudovaný ekonóm. Som ryba, ktorá väčšinou pláva proti prúdu, aj keď niekedy narazí hlavou o kameň. Nemám rád nekritické prijímanie čohokoľvek, čo sa mi naservíruje. A som notorický optimista. Zoznam autorových rubrík:  Prežijeme?Web náš každodenný...Te Deum...Kde bolo tam bolelo...Infovojna.Wokenaci.Ekonómia (nielen) pre laikov.Heavy mentalČo na to profesor Higgins?Magistra vitae.SúkromnéNezaradenéVox popapuli.

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu