Dvaja ľudia boli mŕtvi a vyše 40 bolo zranených. Uzavretie mieru po prvej čečenskej vojne bolo opäť ohrozené. Ruský minister vnútra Anatolij Kulikov obviňoval Čečencov a oznámil, že blízko miesta výbuchu boli zatknuté dve Čečenky, ktoré sa už aj priznali k uloženiu bomby. O dva dni neskôr Čečenci oznámili, že jedna z dvoch žien, ktoré Kulikov menoval, je živá a zdravá a v pokoji žije v Groznom. Druhá bola zabitá pred rokom. Novinári neskôr zistili, že dve ženy, ktoré sa k atentátu priznali, boli zatknuté už pred výbuchom. K výbuchu sa síce prihlásil aj čečenský veliteľ povstalcov Salman Radujev, no vedenie krajiny ho označilo za idiota, ktorý sa chce zviditeľniť a vyvolať dojem dôležitosti.
Na jar roku 1999 bolo Rusko krajinou traumatizovanou veľkým nárastom chudoby a kriminality a vôbec nebolo jasné či sa prezidentské voľby plánované na jún 2000 uskutočnia. Podľa prieskumov miera oľúbenosti Jeľcina a jeho novo menovaného predsedu vlády Vladimíra Putina sa držala okolo dvoch percent. Niečo bolo treba urobiť, inak by voľby mohol vyhrať najväčší Jeľcinov oponent, primátor Moskvy Jurij Lužkov.
V júni začalo Rusko zväčšovať svoju vojenskú prítomnosť na hranici s Čečenskom až na asi sedem tisíc plne vyzbrojených mužov, vrátane vrtuľníkov a raketometov. Súčasne s tým sa začali diať divné veci v susednom Dagestane, ktorý už dlhšie očakával inváziu čečenských islamistických rebelov. Koncom jari ruské úrady stiahli z hranice svoje vnútorné jednotky, čím otvorili priestor pre inváziu. Začala sa 7. augusta. Asi 1.200 ozbrojených čečenských islamistov vedených Šamilom Basajevom a arabským extrémistom s menom Chatab prekročilo hranice do Dagestanu, a to bez akéhokoľvek odporu. Obsadili časť územia v oblasti Botlich, pričom proti nim bojovali iba malé skupiny miestnej domobrany. 23. augusta, opäť bez akéhokoľvek odporu, odtiahli späť na vlastné územie. Vláda Čečenska inváziu odsúdila.
Po tom, čo rebeli odtiahli, Rusi niekoľko dní bombardovali oblasť Botlich a potom podnikli trestnú výpravu proti enkláve Karamachi-Chabanmachi, ktorá pred rokom na základe povolenia vyhlásila islamské právo. Ruské sily obkľúčili dediny a zasypali ich bombami, pričom zabili okolo tisícky civilistov. Ako odpoveď na to 4. septembra Basajevove jednotky znovu vtrhli do Dagestanu, čo viedlo k bojom počas ďalších troch týždňov. Počas bojov došlo k výbuchom bytoviek v ruských mestách. Ich načasovanie ladilo s bojmi v Dagestane, vytvoriac tak dojem, že výbuchy boli pomstou za ruské útoky na islamistov v Dagestane.
Prvý z výbuchov nastal 31. augusta v malom podzemnom obchodnom centre pod Manéžnym námestím v Moskve. Jedna osoba bola zabitá a viac než 30 bolo ranených. 4. septembra vybuchla bomba v aute pred bytovkou v dagestanskom Bujnaksku. Za obeť padlo 64 ľudí, prevažne členov pohraničnej stráže a ich rodín. Z hľadiska občanov hlavného mesta Ruska to bolo Pánubohu za chrbtom, preto sa nejak nevzrušovali a cítili sa stále bezpečne. Dve sekundy pred polnocou 8. septembra výbuch otriasol bytovkou blízko centra Moskvy. Úplne zdevastoval dva vchody so 72 bytmi. Zomrelo presne sto ľudí a takmer sedemsto ich bolo ranených. O päť dní neskôr sa po výbuchu ako domček z kariet poskladala osemposchodová bytovka v inej časti Moskvy. Sto dvadsaťštyri ľudí bolo mŕtvych a sedem ranených. 16. septembra ráno o piatej výbuch nákladného auta v juhoruskom Volgodonsku v spánku zabil osemnástich ľudí a vyše tisícky ich zranil.
O šesť dní, 22. septembra polícia, ktorá reagovala na volanie na tiesňovú linku v meste Rjazaň asi 150 km od Moskvy, našla tri vrecia nastražených výbušnín v pivnici obytného domu. Celý príbeh tu začal byť ozaj zaujímavý a, podľa všetkého, prispel k rozlúšteniu hádanky "Kto a prečo?"
Pokračovanie Čím je dláždená cesta do Kremľa? 2 - Prúser v Rjazani. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: David Satter - The Less You Know, the Better You Sleep.
Alex Goldfarb, Marina Litvinenko - Death of a Dissident.
Karen Dawisha - Putin´s Kleptocracy.
Masha Gessen - The Man Without a Face.
