V dobe Gorbačova a Jeľcina boli pokusy o vybudovanie otvoreného, diverzifikovaného a konkurenčného politického systému s rôznymi politickými silami, viac-menej nezávislými súdmi a po roku 1990 aj slobodnými médiami. V televízii sa mohol Jeľcin vidieť ako nezdravý pijan. Dnes je niečo také nemysliteľné. Za Putina tieto slobody zmizli. Klasické noviny majú minimálny vplyv. Okolo roku 2010 mali "Vedomosti" 60.000 výtlačkov, "Kommersant" - najvplyvnejšie politické noviny v krajine iba 100.000. Nejaké skutočné nezávislé noviny predávali iba okolo 1% z celkového objemu predaja tlače. Kto ovláda televíziu, ovláda všetko. Dodnes sa tieto čísla príliš nezmenili.
Kremeľ si uvedomil, že na informáciách záleží, ešte viac na kontrole toku informácií v medzinárodnom merítku. Uvedomil si, že iba kontrolovaním toho, čo bude vytlačené v medzinárodných médiách môže posúvať vpred svoju politickú agendu.
Napríklad široko známa televízia Russia Today (RT) obľubuje excentrických hostí a čudných konšpiračných teoretikov. Hlavnou úlohou je spochybňovať realitu a šíriť nedôveru voči všetkému. Teda okrem ruských naratívov. Funguje podobne ako kedysi štátna televízia z čias ZSSR: ukazovali negatívne správy z kapitalistického hnusného Západu a výhradne pozitívne z domova. Usmievavých robotníkov v továrni a šťastné kolchozníčky pri kravách. RT dnes funguje tak, že USA a Západ všeobecne zobrazuje zásadne ako nebezpečné, zločinom zamorené, miesto plné bláznov, ktoré kráča od jednej katastrofy k druhej.
Jedným z prvých Putinových krokov na domácom poli po inaugurácii bolo zlikvidovanie nezávislých televíznych spoločností. Začal s televíziou NTV. Jej bývalý riaditeľ pri príležitosti desiateho výročia ukončenia činnosti kanálu (2011) napísal, že "... dnešní študenti žurnalistiky budú mať problém uveriť, že v Rusku niekedy existovali nezávislé kanály." FSB spojila útok na moskovské kancelárie vlastníka NTV, oligarchu Vladimíra Gusinského, s núteným prevodom celej stanice do vlastníctva štátom kontrolovanej firmy Gazprom Media. Gazprom vlastní aj vplyvné noviny "Izvestija" a "Komsomoľskaja Pravda", dnes nadšených podporovateľov režimu.
Štát priamo alebo nepriamo vlastní väčšinu ruských televíznych staníc. Pravidlá, podľa ktorých fungujú, zahŕňajú zákaz vyšetrovania korupcie a akéhokoľvek zneužívania moci vysokými štátnymi predstaviteľmi, čiernu listinu brániacu opozičným politikom a kritikom režimu vo vystupovaní na obrazovkách, nariadenia z Kremľa čo ukazovať a čo nie, koniec skutočných satirických programov (napríklad Kukly) zosmiešňujúcich nedostatky a omyly vládnych činiteľov. Samocenzúra ako za komunistických čias.
Kremeľ bol dlho frustrovaný tým, čo pokladal za predsudky zo strany západných médií. Preto okolo roku 2010 začal vytvárať svoju vlastnú konkurenčnú informačnú realitu. V roku 2011 ruská vláda plánovala vynaložiť 1,4 miliardy dolárov na medzinárodnú propagandu - viac, než na boj proti nezamestnanosti. RT okrem angličtiny začala vysielať po španielsky, so špeciálnym zameraním na Latinskú Ameriku a po arabsky. Vláda strojnásobila rozpočet pre hlavné štátne informačné agentúry RIA Novosti a ITAR-TASS. V britskom "Daily Telegraph" bola mesačne platená príloha "Russia Now." Svoju činnosť obnovila aj rozhlasová stanica "Voice of Russia", ktorá si ešte pod iným názvom pamätala sovietsku éru.
Kremeľ taktiež platil giganta z oblasti public relations firmu "Ketchum" a jej sesterský podnik "Gplus". Moskva vo veľkom využíva aj blogerov - ako nejakú tieňovú armádu nahnevaných ruských patriotov. Skutočných aj tých, ktorí pracujú v Petrohradskej továrni trollov na Sivuškinovej ulici. Najprv fungovali iba na ruských webových stránkach, slovne fliaskajúc akýchkoľvek kritikov režimu. Potom začali byť aktívni aj na webových stránkach západných novín, vrátane britského "Guardian". Každý kto sa opováži kritizovať ruských lídrov alebo upozorniť na nejaký neporiadok v krajine, je okamžite označený ako agent CIA, alebo niečo podobné.
Aj na slovenských webových stránkach sa nejakí nájdu.
A potom sú tu ešte organizácie, väčšinou na extrémnych krídlach zľava či sprava, konšpiračné aj politické mini strany, ktoré si vypomáhajú financovaním z rôznych kultúrnych fondov napríklad ruského veľvyslanectva. Rozumej z fondu ruskej vlády na ovplyvňovanie verejnej mienky v zahraničí.
Od prvých dní po nástupe do úradu prezidenta dal Putin jasne najavo, že nestrpí žiadne médiá nepriateľské voči Kremľu. Svoj nový vzťah k nim a k ich majiteľom - oligarchom, dal najavo takmer okamžite 11. mája nájazdom príslušníkov špeciálnych jednotiek v maskách na sídlo Gusinského firmy Media-Most. Bez akéhokoľvek preukázania sa o sebe tvrdili, že sú z daňovej polície. Gusinského si v polovici júna zavolali do kancelárie prokurátora ako svedka pri vyšetrovaní dokumentov, ktoré boli pri tejto razii zhabané. Bol tam okamžite zadržaný a prevezený do väzby, bez akejkoľvek možnosti kontaktu s obhajcom. Ruský zákon dovoľuje prokurátorovi kohokoľvek uväzniť bez oficiálnej obžaloby. Neskôr začal z väzenia medzinárodnú kampaň kritizujúcu Kremeľ, pričom vyhlásil, že: "Toto je režim, ktorý sa začal pohybovať smerom k vytvoreniu totalitného režimu či už si to uvedomuje alebo nie."
O tri dni neskôr súhlasil s tým, že opustí krajinu a predá celý svoj podiel v NTV Gazpromu, ktorý si určí cenu odkupu. Na oplátku bude proti nemu zrušená obžaloba. Podpísal dohodu predloženú ministrom pre média Michailom Lesinom, ktorej súčasťou bolo prehlásenie, že sa zriekne ďalšej kritiky režimu, a to v akejkoľvek forme.
Hneď po podpise bol prepustený a odišiel z krajiny.
Krajina mlčala, keď Oleg Panfilov, riaditeľ "Centra žurnalizmu v extrémnych situáciách" varoval, že "Keď budú médiá v provinciách aj v hlavnom meste podriadené, Putin bude mať totálnu kontrolu informačného systému."
Po tom, čo v USA vypukla aféra Pentagon Papers podal Biely dom žalobu na New York Times a Washington Post za zverejnenie častí utajovanej správy o histórii účasti USA vo Vietname. Spor sa dostal až na Najvyšší súd USA, ktorý rozhodol v prospech novinárov. Slávnym sa stalo zdôvodnenie sudcu Blacka, že "... tlač má slúžiť tým, ktorým sa vládne, nie tým, ktorí vládnu."
Putin dosiahol pravý opak.
Pokračovanie Ako Voloďa oligarchov skrotil, kapitola prvá. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Luke Harding - Mafia State.
Karen Dawisha - Putin´s Kleptocracy.
Catherine Belton - Putin´s People.
