Keď sa v nasledujúcom roku stal prezidentom, umiestnil dôveryhodných členov bezpečnostných zložiek do funkcií gubernátorov ruských provincií, na vedúce pozície ministerstiev a do vedenia štátom vlastnených firiem. Jeho bývalí priatelia zo špionážnych služieb z Petrohradu riadili krajinu aj napriek tomu, že nemali žiadne kompetencie v ekonomickej oblasti. KGB bola späť.
Oproti minulosti tu však boli niektoré závažné rozdiely. KGB za sovietskej éry podliehala politickej vôli vedenia komunistickej strany. Tá ovládala každý direktoriát, oddelenie alebo divíziu KGB. FSB, na rozdiel, je pozoruhodne nezávislou jednotkou, bez akejkoľvek kontroly zo strany parlamentu či politickej zložky. Teší sa z mimoriadnej samostatnosti a slobody konania, vrátane možnosti plánovania a uskutočňovania vrážd údajných alebo skutočných nepriateľov Kremľa v zahraničí.
Okrem FSB v Rusku fungujú viaceré bezpečnostné služby. Najvýznamnejšími sú SVR, ruská zahraničná rozviedka a MVD, ministerstvo vnútra, ktoré má viac než 190.000 vojakov vo svojej divízii vnútornej bezpečnosti. Všetky tri agentúry sa angažujú v kremeľských politických zápasoch, často sú proti sebe v boji o vplyv. Ich snaha pri vyšetrovaní konkrétnych činov závisí od politických faktorov. A všetky tri používajú súdny systém ako zbraň proti politickým protivníkom. Ich hlavným cieľom je však ochrana ruskej vládnucej elity, čo sa zvýraznilo najmä po "farebných revolúciách" v Gruzínsku a na Ukrajine. Bezpečnostné služby obviňujú USA a západ všeobecne z podnecovania demonštrácii, ktoré viedli k zvrhnutiu vlád v týchto dvoch krajinách v rokoch 2003 a 2004. Značnú časť úsilia preto venujú protišpionáži a domácej špionáži.
Nie je prekvapujúce, že Putin hneď po nástupe prerobil vládu Ruska na svoj obraz. Sociológovia tvrdia, že v roku 2003 tvorili ľudia z prostredia bezpečnostných zložiek (známi ako bývalí agenti) 25% kremeľských úradníkov vo vyššej funkcii. V roku 2007 to bolo 42%. Nezahŕňa to tých, ktorých skutočný vzťah k týmto zložkám je ukrytý za fasádou iného poslania. V roku 2006 celkový počet oficiálnych a neoficiálnych agentov, bývalých aj súčasných, pôsobiacich vo vládnych zložkách Ruska, tvoril neuveriteľných 77%.
FSB nadobudla nové zodpovednosti, jej rozpočet významne narástol. Skutočný počet jej príslušníkov je prísne stráženým štátnym tajomstvom; odhaduje sa niekde v okolí 200.000 agentov. Rusko sa stalo oligarchiou vedenou bezpečnostnými službami. Populárne sa označujú ako siloviki.
Títo ľudia vidia rozpad Sovietskeho zväzu ako ponižujúcu katastrofu, slovami Vladimíra Putina ako "najväčšiu geopolitickú katastrofu dvadsiateho storočia." Svoje historické poslanie vidia v obnovení stratenej ruskej veľkosti.
Po roku 1990 sa malá skupina biznismenov s pomocou Borisa Jeľcina stala miliardármi, keď sa im za nechutne nízke sumy podarilo sprivatizovať štátom vlastnené podniky (Najväčšia rozkrádačka v dejinách. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk) ). Po tom, čo Jeľcin dovládol, Putin znovu získal kontrolu nad zdrojmi strategických surovín krajiny. Odrazu sa štát v podobe vrcholných kremeľských funkcionárov a siloviki stali tými, ktorí ovládajú obrovské ruské zásoby ropy a plynu. Putinovi kamoši a spoločníci sa stali riaditeľmi najväčších ruských energetických firiem.
Igor Sečin, zástupca šéfa prezidentskej kancelárie a vodca kremeľskej frakcie siloviki, sa stal hlavou ruskej štátnej ropnej spoločnosti Rosnefť. Dmitrij Medvedev, neskorší bábkový prezident, sa stal šéfom štátneho plynárenského monopolu Gazprom. Ďalší vládni činitelia sa stali generálnymi riaditeľmi ruských železníc, konglomerátu jadrovej energetiky, kozmického programu a podobne. Všetci sa stali skutočne rozprávkovo bohatými. Vyšší dôstojníci FSB však chceli zbohatnúť ešte viac. Podujali sa na to násilnou deprivatizáciou úspešne riadených súkromných firiem, tým, že sa vyhrážali ich vlastníkom vážnymi následkami ak odmietnu spolupracovať a premenením firiem na väčšie, oveľa menej efektívne riadené štátne kosporácie. Mali pre nich jednu výhodu - ľahšie z nich odtekajú zdroje do ich súkromných vreciek.
O tom všetkom ešte bude reč v neskorších príspevkoch.
Pokračovanie Kto skutočne vládne Rusku? 2. časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Luke Harding - Mafia State.
Andrej Soldatov, Irina Borogan - The New Nobility.
Mikhail Zygar - All the Kemlin´s Men.
