Keď na jar navštívil Vladimíra Bukovského v Cambridge, zazvonil mu mobil. Ozval sa v ňom jeho bývalý kolega z FSB: "Cítiš sa v Británii bezpečne? Ale no tak! Spomeň si na Trockého." Podobné varovania sa opakovali rôznymi cestami. Ruskí špióni vystopovali jeho domácu adresu v Londýne. V marci 2002 pri jeho dverách zazvonil diplomat z ruskej ambasády Viktor Kirov a domáhal sa rozhovoru s ním, no jeho manželka návštevu ďalej nepustila. V skutočnosti bol Kirov zástupcom šéfa londýnskej kancelárie SVR - ruskej zahraničnej rozviedky. Litvinenkov advokát George Menzies o tom informoval britské ministerstvo vnútra, no bolo mu oznámené, že nemôžu nič robiť.
V roku 2001 vyšla v Británii Litvinenkova kniha "Blowing up Russia"(u nás v preklade Rusko v plameňoch), úryvky z ktorej zverejnili moskovské noviny Novaja Gazeta. O rok neskôr nasledoval dokumentárny film, financovaný zväčša Berezovským "Assassination of Russia." Tvrdenia o tom, že za výbuchmi, o ktorých tam bola reč, stojí FSB, viedli k vytvoreniu parlamentnej vyšetrovacej komisie. Jej šéfom sa stal prominentný ruský disident Sergej Kovaľov a poslanec Dumy Sergej Jušenkov jeho zástupcom. Boli v nej aj novinári, právnici a dcéra jednej z obetí výbuchov. Komisia si od FSB a generálneho prokurátora vyžiadala príslušné dokumenty, hlavne o prípade v Rjazani.
Odpoveď FSB bola charakteristická. V auguste 2002 bol zavraždený Vladimír Golovjov, poslanec Dumy, ktorý pomáhal distribuovať film. V apríli 2003 bol pred svojim moskovským domom zastrelený Jušenkov. O dva mesiace neskôr bol Jurij Ščekočichin, redaktor Novaja Gazeta a poslanec ruského parlamentu záhadne otrávený a zomrel v krutých bolestiach. Bol tiež členom Kovaľovovej komisie a separátne vyšetroval korupciu v FSB. Bol otrávený pravdepodobne dioxínom. Úrady však odmietli vydať jeho rodine lekárske záznamy z pitvy a klasifikovali ich ako štátne tajomstvo. Právny poradca komisie Michail Trepaškin bol zatknutý. Bol jedným z tých, ktorí v roku 1998 spolu s Litvinenkom, jeho priateľom a kolegom z FSB usporiadali tlačovú konferenciu, po ktorej ho z FSB prepustili.
Prvých niekoľko tisíc kusov Litvinenkovej knihy sa podarilo úspešne prapašovať do Ruska, ďalších 5000 kópií zhabala FSB s odôvodnením, že kniha obsahuje štátne tajomstvá. Bolo to prvýkrát od Solženicina, keď bola v Rusku zakázaná nejaká kniha. V roku 2015 bola pridaná na celoštátny zoznam takzvanej extrémistickej literatúry.
V Londýne sa Litvinenko zatiaľ spriatelil so susedom - posledným preživším vodcom čečenského hnutia za nezávislosť Achmedom Zakajevom, ktorého do značnej miery tiež financoval Berezovský. Spolu sa potom zoznámili s ďalšou figúrkou, ktorá zohrala epizódnu úlohu v živote a po smrti Litvinenka. Mario Scaramella bol tajomníkom talianskej parlamentnej vyšetrovacej komisie, ktorá preverovala spojenie medzi talianskymi politikmi a KGB. Litvinenko mu zrejme pomohol rozšíriť falošné dokumenty tvrdiace, že taliansky premiér Romano Prodi bol agentom KGB. Bol to pokus o jeho politickú likvidáciu zo strany Silvia Berlusconiho, ktorý to asi aj financoval. Klasický kompromat v ruskom štýle.
V júli 2006 ruská Duma v urýchlenom konaní schválila dva zákony, ktoré mali zásadný vplyv na Litvinenkov život. Dovoľovali ruským špionážnym agentúram eliminovať "extrémistov" kdekoľvek v zahraničí, vrátane Veľkej Británie. Súčasne bola rozšírená definícia extrémizmu. Odteraz zahŕňala aj "hanlivé" vyjadrenia o Putinovej administratíve. Podľa vyhlásenia ruského ministra obrany Sergeja Ivanova už bola zostavená aj čierna listina potenciálnych cieľov.
V septembri 2006 v Londýne Litvinenko dokončoval poslednú časti tajnej správy. Jej subjektom bol Viktor Ivanov, jeden z Putinových najbližších priateľov a poradcov. Bol to kariérny dôstojník KGB, šéf mocnej ruskej protidrogovej agentúry a jeden z mála ľudí, ktorí mali priamy prístup k prezidentovi. Správa ho charakterizovala ako sociopatické monštrum s dlhodobými stykmi s petrohradskou mafiou. Táto mala prekvitajúci biznis s kolumbijskými pašerákmi drog. Putin mal styky s tou istou skupinou organizovaného zločinu v čase, keď pôsobil v Petrohrade. Bol dokonca poradcom v jednej z ich nastrčených firiem. V tom istom čase, keď Ivanov spolupracoval s mafiou, sa stal šéfom operatívneho oddelenia KGB pre boj proti pašovaniu... Jeden odstavec zo správy mal doslovné znenie: "Zatiaľ, čo Ivanov spolupracoval s gangstrami, bol chránený Vladimírom Putinom, ktorý bol v úrade petrohradského starostu Anatolija Sobčaka zodpovedný za zahraničné ekonomické vzťahy."
Správa bola napísaná pre Titon International, britskú bezpečnostnú firmu so sídlom v Londýne. Tá sa špecializuje na preverovanie charakteru podnikateľských subjektov (due dilligence). Znamenalo to napríklad aj extenzívnu kontrolu ruských firiem a prominentných jednotlivcov na základe požiadavky západných firiem. Jej správy boli výsledkom oficiálnych aj citlivých tajných zdrojov. Litvinenko poskytol k správe detaily o petrohradskej mafii. Samotný report v skutočnosti napísal ďalší ruský exulant, bývalý major KGB Jurij Švec. Študoval na akadémii KGB, kde bol jedným z jeho spolužiakov Vladimír Putin. Mal za sebou aj výcvik Specnaz. Tiež študoval na medzinárodnej Univerzite Patrice Lumumbu v Moskve, kde mal ďalšieho spolužiaka, ktorý sa brutálne zapísal do histórie. Bol ním venezuelský marxista menom Iljič Ramirez Sanchez. Neskôr sa preslávil pod menom Carlos - Šakal. Medzinárodne hľadaný terorista.
Devätnásteho septembra 2006 odovzdal Litvinenko osem stránkovú správu firme Titon. Jednu kópiu dal tiež svojmu obchodnému partnerovi z Moskvy, ktorému nemal dôvod nedôverovať. Poznali sa dlhé roky a za posledných dvanásť mesiacov spolu úzko spolupracovali. Bol tiež bývalým dôstojníkom KGB, pohyboval sa v Berezovského okruhu a tiež sa mu nepáčilo veľa vecí v novom Rusku.
Západná firma, ktorá si správu objednala, po jej preštudovaní s hrôzou odstúpila od veľkej obchodnej dohody s Ruskom, ktorá mala Ivanovovi priniesť okolo 10-15 miliónov dolárov do jeho bezodného vrecka.
Keď sa Litvinenkov obchodný partner vrátil do Moskvy, hneď na letisku Šeremetjevo ho zadržala FSB. Podľa Šveca vtedy našli Litvinenkovu správu.
Zadržaný obchodný partner sa volal Andrej Lugovoj.
O niekoľko týždňov sa stal vrahom Alexandra Litvinenka.
Pokračovanie Murder Inc. na ruský spôsob 5. Koniec zvláštneho agenta FSB. Štvrtá časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Luke Harding - A Very Expensive Poison.
Alex Goldfarb, Marina Litvinenko - Death of a Dissident.
In Photos: The Case Of Aleksandr Litvinenko, The Poisoned Kremlin Critic (rferl.org)
