V češtine sa vola "Čas dobyvatelů" v angličtine je pod menom "Spacewalker". The Spacewalker Full Movie | Aka The Age of Pioneers | Space Movies | The Midnight Screening (youtube.com) Jednou z hlavných postáv je tam hlavný konštruktér Sergej Koroľov. Z jeho úst vo filme zaznie fráza, ktorá je taká výstižná, že som si ju musel zapísať:
"Náš národ od narodenia lieta v okovách. Čo urobíme, keď nám ich dajú dole? Stratíme rovnováhu. A potom budeme v háji. Taký sme my národ!"
Podobná myšlienka je hlavnou témou románu Fredericka Forsytha "Ikona".
Demokratický svet, na rozdiel od diktatúr, je riadený politickými stranami prostredníctvom ich lídrov. Spôsob vládnutia pripomína jazdu na horskej dráhe. Rôzni ľudia sa snažia, a niekedy sa im darí, týchto lídrov ovplyvňovať: manželky, deti, finanční prispievatelia, priatelia, náboženskí činitelia, verejná mienka, tlač. Sú tu zákony, právnici, najvyšší súd, parlamenty, prezidenti a králi. Je tu medzinárodné spoločenstvo, spojenci, medzinárodné organizácie.
V diktatúrach je všetko jednoduchšie. Rusko je napríklad riadené juntou - dôstojníkmi KGB/FSB - Putin, Ivanov, Patrušev, Sečin,... Naplánuje operáciu a dá aparátčikom za úlohu sformulovať ciele pre tých, ktorí ich budú uskutočňovať. Prikazuje parlamentu voliť za alebo proti, dáva pokyny ministrovi zahraničia Lavrovovi a zástupcovi Ruska pri OSN, čo majú povedať medzinárodnému spoločenstvu.
Znamená to, že dnes vstupujeme do nového temného obdobia fašizmu? Možno. Znamená to, že európska civilizácia tak, ako ju poznáme spred roka 2014 bude zničená Putinom? V súčasnosti to závisí na NATO a Ukrajine.
Vojna vždy znamená krviprelievanie. Ničenie životov. Milióny utečencov. To je hlavný cieľ Putina na Ukrajine. Nie zabezpečenie mieru na Kryme či na východnej Ukrajine.
Je veľmi obtiažne nájsť mentálne zdravých ľudí, ktorí by hlásali "Chcem, aby krv tiekla ako voda v rieke". V drvivej väčšine každý volá po mieri. Hitler aj Stalin tiež rozprávali o mieri a nazývali Churchilla vojnovým štváčom. Existuje určitá kategória ľudí, ktorých slová treba brať s obozretnosťou, pretože využívajú slovný prejav na šírenie klamstiev. Nanešťastie, Putin je jedným z nich.
Nevyhlásil vojnu Ukrajine rovnako, ako Hitler nevyhlásil vojnu, keď napadol susedné krajiny. Rusko tiež vedie svoju vojnu na európskom kontinente bez vyhlásenia, pričom táto vojna je čiastočne platená napadnutou krajinou v podobe úhrad za dodávky plynu (zmienil som to v minulom článku). Ruská televízia, ktorá kompletne ovláda ruský éter, sa bez prestania vyžíva v ukrajinských stratách a vysmieva sa z Ukrajincov, ktorí dlho neboli ochotní pripustiť, že cieľom Ruska je ich úplná porážka a podriadenie Rusku. Je to podobné, ako keď Židia pred Druhou svetovou vojnou a počas nej neboli ochotní pripustiť, čo sa s nimi deje. Väčšina z nich bola zavraždená.
V prípade Ukrajincov dnes záchrana nemôže prísť vzdaním sa útočníkovi, ale iba odporom, bojom za slobodu. Ich aj zvyšku Európy.
Dnes je to v Rusku do značnej miery podobné ako v budovateľských filmoch rokov dávno minulých, v ktorých sa nás snažili presvedčiť, že ZSSR je blahobytný raj. Nikto nevie a nikto ani nehovorí o tom, koľko funkčných lietadiel a tankov má Rusko k dispozícii. Rusko je chudobnejšie než Západ. Je to jedna obrovská benzínová stanica a obrovská nádrž na plyn. Keď ľudia nakupujú ruský plyn a ropu, Rusko má peniaze. Keď to od nich nenakupujú alebo nakupujú niekde inde za klesajúce ceny, nemá ich. Dokazuje to časť vojny na Ukrajine súvisiaca s plynom. Keby Rusko malo na vojnu peniaze, nevyhrážalo by sa, že zastaví dodávky Ukrajine, rovno by ich zastavilo hneď prvý deň po obsadení Krymu.
Pomocou agentov FSB a vplyvu v európskych organizáciách môže Putin tlačiť na Ukrajinu, aby súhlasila s ruskými cenami za dodávky, aby uhradila svoje "dlhy", a aby súhlasila s platbami vopred za dodávky budúce. Ukrajina však Rusku nič nedlhuje. Po anektovaní Krymu a začatí vojny vo východnej časti krajiny podľa akýchkoľvek medzinárodných noriem Ukrajina Rusku nedlhuje nič. Ak sa zrátajú škody spôsobené ruskou armádou na Ukrajine, bude to oveľa vyššia suma, než ukrajinský dlh vo výške niekoľkých miliárd dolárov. Podľa účtovníctva firmy Gazprom, samozrejme.
Môže byť Putin zastavený ekonomickými sankciami? Doterajšie skúsenosti tomu nenasvedčujú. Ak sa sankcie majú dotknúť komfortu občanov západných krajín, hlavne v predvolebnom období politici sa krútia ako mrle viete kde.
Vo všetkom tom chaose z niečoho možno obviňovať Ukrajinu, z niečoho Západ. Ukrajina môže za to, že nevyužila obdobie po roku 1991 na vybudovanie skutočne nezávislej vlády, ktorá sa stále neobzerá za Ruskom; za nevytvorenie stabilného politického systému, za zvolenie Janukoviča, za nezvládnutie boja s masívnou korupciou, za komunistickú nostalgiu. Časť z toho máme aj my na Slovensku.
Západ môže za to, že nepredvídal udalosti z marca 2014 a za to, že odmietal pochopiť, že Putin stále ostal agentom KGB/FSB, ktorý plní úlohy dané mu jeho agentúrou za účelom zavedenia domácej i zahraničnej politiky KGB. Ale, úprimne, nevidel to takmer nikto.
Putin je dnes presvedčený, že USA sú slabé (veľmi sa snažil pomôcť im k tomu), že Európa je pacient na podpore dýchania (v tom má tiež svoje prsty), že v Rusku o všetkom rozhoduje FSB a prezidentská administrácia.
Vládne tyranie prežívajú, lebo používajú nástroje, ktoré majú k dispozícii (autoritu, bezpečnostné zložky, propagandu) na prebudenie, rozvoj a udržiavanie výlučne zlých tendencií v ich subjektoch, zatiaľ čo tie dobré postupne ustupujú do pozadia až nakoniec zmiznú úplne. Cieľom každého diktátora je postaviť jednu časť populácie proti druhej. Najdôležitejšie je pritom nájsť správnu deliacu líniu.
Na jar 2014 boli USA a Európa podľa Putinovho chápania veľmi slabé a nemohli protestovať alebo postaviť sa proti ruskej agresii. Nemecko bolo závislé na ruskom plyne, Británia na ruskom kapitále, Francúzsko im chcelo predať Mistraly, Švajčiarsko držalo ruské peniaze. USA mali plné ruky práce s Islamským štátom a prezident Obama bol v Putinových očiach pacifista, ktorý si netrúfne na konflikt s Ruskom. O niekoľko mesiacov po ruskej agresii však Európa a USA prešli od absolútneho nechápania toho, čo sa deje, k jasnému poznaniu, že Putin začína Tretiu svetovú vojnu... Aj keď navonok to tak nevyzeralo.
Akcie proti agresorovi je treba podnikať v prvých fázach agresie. V podmienkach Putina a Ruska táto úvodná fáza skončila v roku 2008, keď ruská armáda vstúpila do Gruzínska. O šesť rokov neskôr sa jeho zrak uprel na Ukrajinu. Je jasné, že Rusko nie je Juhoslávia a tento problém nie je možné vyriešiť bombardovaním. V rokoch 2014 a 2022 však každý chápal, že musí byť vyriešený. Tu urobil Putin chybu v globálnej kalkulácii - nechápe stupeň konfliktu so Západom.
Putin sa pripravuje na vojnu v značnom rozsahu. Usporadúva vojenské cvičenia všade okolo hraníc krajiny od Kurilských ostrovov po Kaliningrad, od Čierneho po Baltické more. Jednostranne vyhadzuje do koša komplikované dvojstranné vojenské dohody ( napríklad tú s Litvou z roku 2001) a takmer nikto tomu nevenuje pozornosť.
Rusko sa už dlho pripravuje na izoláciu. Prestalo dodávať plyn na úver, bol zakázaný dovoz potravín zo zahraničia, veľké organizácie a firmy blízke Kremľu (Lukoil) predávajú svoje zahraničné aktíva, ešte viac to platí o oligarchoch blízkych Kremľu. Ruská národná banka hromadí zlato. Ruské strategické bombardéry testujú vzdušnú obranu Západu častým narušovaním ich priestoru a ruské stíhačky naháňajú lietadlá NATO.
Chápu to ľudia v Rusku? Samozrejme, že áno. Čo sa v Rusku deje už nie je o peniazoch, ale o sláve tak, ako ju chápe Putin, o impériu tak, ako ho vidí, o dejinách a geopolitike tak, ako ich vníma.
Putin strávil desaťročia budovaním politického systému, v ktorom môže vláda fungovať v absolútnej závislosti od ľudí, ktorí nemajú žiadne prostriedky na jej spätné ovplyvňovanie. Vybudoval krajinu akú chcel. Ako ďalší zo zvrhlých géniov v histórii ľudstva.
Počas mnohých desaťročí, ak nie storočí bolo hlavnou ideologickou líniou vládcov Kremľa na odôvodnenie autokracie vytrvalé hlásanie jedinečnosti Ruska. Bol to ich vlastný, ruský mikrokoznos, absolútne nepochopiteľný zvonku, riadený pravidlami a zákonmi platnými špecificky pre toto obrovské územie. Všeobecne platné normy sa tu nedajú uplatňovať. Rusko teda nemôže byť zmenené na nejakú podobu normálnej krajiny, ako sú napríklad západné demokracie. Iba absolutistickí vládcovia ho môžu efektívne riadiť a výlučne iba oni ho môžu posúvať vpred. Z toho vychádzali Peter Veľký, Lenin aj Stalin a teraz Putin. Keď začal vojnu na Ukrajine, okamžite zdôraznil unikátnosť krajiny. Pre pro-Putinovských Rusov sú sankcie podporované mnohými krajinami a takmer všeobecné odsúdenie vojny dôkazom, že celý svet je znovu proti Rusku. Ten istý účinok majú články v západnej tlači, prejavy nenávisti, urážky a ponižovanie národa ako celku. Putin si môže mädliť ruky: "Pozrite moji drahí ruskí spoluobčania, ľudia na Západe si o vás myslia, že ste banda hlupákov, národ neschopných babrákov, ktorých treba zahnať za Ural". Prečo by potom mali zmeniť svoj postoj k takzvanému Západu a nebyť na strane svojho nového cára? Pre členov progresívnej a intelektuálnej časti ruskej populácie je táto situácia stále neznesiteľnejšia. Po kolapse ZSSR ruský prezident Jeľcin prehlásil predchádzajúce obdobie za strašnú deviáciu, preto sa Rusi musia vrátiť k tomu, čo existovalo pred rokom 1917. Invázia na Ukrajinu však učinila ideu ruského impéria ešte menej atraktívnou.
Rusko potrebuje nový národný naratív, ten však nemôže byť vypracovaný v Putinovom Rusku naplnenom paranojou.
Nevznikne, dokým jeho nutnosť nepochopí drvivá väčšina obyčajných Rusov, ktorí nechcú nič iné, iba žiť obyčajný život bez obavy o budúcnosť svoju a svojich detí.
Nepochopia to, dokým neuvidia, že je to možné iba v podmienkach slobody a liberálnej demokracie, aj keď je to systém plný neistôt, chaosu, problémov a zmien.
Presvedčiť ich o tom môžu iba tí, ktorí v takomto systéme žijú.
Addendum.
Toto je za viac než dva roky môj prvý článok v tomto projekte, kde na konci nie je uvedené "Pokračovanie" a link.
Projekt "Rusko vs. Ukrajina" nateraz skončil.
Ak bude nejaké pokračovanie, tak po ukončení vojny na Ukrajine.
Dúfam, že čoskoro.
Ďakujem všetkým, ktorí to čítali. Hádam som prispel k informovanosti aspoň malej časti obyvateľov krajiny pod Tatrami.
p.s.: Tu je link na prvý článok projektu, ak by to niekto chcel čítať celé a so súvislosťami: Predtým, než vystrelila Aurora - 1. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
p.s. 2: Elegantné riešenie s minimálnym rizikom pre budúcnosť sveta ponúka vo svojom svetovom románovom bestselleri bývalý zástupca vrchného veliteľa NATO v Európe generál Richard Shirreff : War With Russia - Richard Shirreff | Knihy z Martinusu.
Zdroj informácií: Andrei Soldatov, Irina Borogan - The Compatriots.
Yuri Felshtinsky, Michael Stanchev - Blowing up Ukraine.
Russia Tomorrow: Five scenarios for Russia's future - Atlantic Council
