Aj keď vtedy už bol vážne chorý, v auguste 2002 napísal list Laurusovi a požiadal ho, aby posúdil možnosť spojenia sa s Moskvou. Pol hodiny po dopísaní listu zomrel. Jeho list nemal bezprostredný účinok, preto Boris odletel do New Yorku, aby Metropolitu Laurusa navštívil v jeho kláštore. Počas dlhého rozhovoru sa ho snažil presvedčiť, aby sa stretol s moskovským Patriarchom Alexejom II. a tiež aj s Putinom. Prešli mesiace a veci sa nehýbali požadovaným tempom.
Boris Jordan došiel k záveru, že potrebuje niekoho z Bielej Cirkvi, ktorý by na riešenie tlačil zvnútra. Túto osobu našiel v Petrovi Holodnom, kňazovi a pokladníkovi cirkvi, ktorý patril do blízkeho okolia Patriarchu. Dlho pracoval pre špičkové americké investičné banky a práve pre jeho finančnícky talent si ho vedenie vybralo za pokladníka. Niekoľko rokov strávil v Rusku, podobne ako Jordan, takže poznal tamojší finančný svet. Od roku 2000 kombinoval svoje kňazské povolanie s prácou pre oligarchu Michaila Prochorova, ktorý udržiaval priateľské vzťahy s Borisom Jordanom.
V septembri 2003 sa Putin vrátil do New Yorku, stretol sa s hlavami niekoľkých štátov a predniesol prejav na pôde OSN. Opätovne sa snažil stretnúť s Metropolitom Laurusom, tentokrát na ruskom konzuláte. Pozvanie ruského vodcu bolo prijaté.
Laurus vkročil na konzulát v sprievode piatich kňazov. Medzi nimi bol aj Holodny, ktorý niesol dar pre ruského prezidenta - masívnu ikonu poslednej ruskej cárovny Alexandry, zavraždenej boľševikmi.
Ak bol tento dar myslený ako správa pre Putina, bolo to tak pochopené. Putin poznal pravidlá hry a povedal: "Chcem vás všetkých ubezpečiť, že tento bezbožný režim tam už nie je. Sedíte s prezidentom, ktorý sám je veriaci." Hneď po návrate do Moskvy dal príkaz na postavenie pomníka Jurija Andropova.
Laurus prijal pozvanie na návštevu Ruska a tiež dal najavo, že je pripravený na rozhovory s Červenou cirkvou.
O dva mesiace piati kňazi, vrátane štyroch, ktorí sa zúčastnili stretnutia v New Yorku, odleteli do Moskvy. Po príchode ich zaviedli do Sretenského kláštora neďaleko centrály FSB, kde ich prijal Tichon Ševkunov, známy svojimi protizápadnými názormi, ktorého Putin menoval za hlavného vyjednávača. Nemal síce nič spoločné s diplomatickým oddelením cirkvi, ale bol opátom kláštora.
V polovici deväťdesiatych rokov sa mnohí dôstojníci FSB stali "nábožensky založenými" (ťažko tomu uveriť) a zvykli si chodiť do kláštora, kde bol opátom mladý, pohodový a sčítaný kňaz, ktorý o náboženstve hovoril moderným jazykom (pôvodne vyštudoval scénaristiku). Čoskoro sa Ševkunov priatelil s mnohými generálmi, vrátane Putina, s ktorým sa poznal od roku 1996. Vzťah medzi cirkvou a bezpečnostnými službami sa ku vzájomnému prospechu po roku 2000 zlepšil. Iba rok predtým FSB vykázala z krajiny piatich prominentných katolíckych kňazov, čím pomohla Ortodoxnej cirkvi ochrániť svoje územie pred tým, čo nazývala katolíckou expanziou.
Piati kňazi z USA so sebou priniesli zoznam bodov na prerokovanie, ktorý zahŕňal právny štatút Bielej cirkvi, majetkové a personálne záležitosti. Bola to dlhá a úspešná diskusia, v ktorej šiesti kňazi dospeli ku vzájomnej zhode o tom, ako najlepšie viesť dve Ruské ortodoxné cirkvi k zjednoteniu.
Ďalším bodom Putinovej agendy bolo primäť Metropolitu Laurusa, aby navštívil Rusko. Stalo sa tak na jar 2004, keď Laurus v sprievode Holodneho uskutočnil svoju prvú oficiálnu cestu. Dostalo sa mu prijatia ako hlave štátu. O návšteve informovali najväčšie ruské štátne média. Vo svojom sídle v Novom Ogareve Putin prijal hlavy oboch odnoží cirkvi. Veci sa začali odvíjať želaným smerom.
Stále však chýbal oficiálny súhlas kongregácie Bielej cirkvi. Na to bolo treba čakať ešte ďalšie dva roky.
V máji 2006 sa v San Franciscu konala konferencia Bielej cirkvi. Boris Jordan osobne pomáhal s jej financovaním a dostal možnosť prehovoriť k účastníkom. Vyzýval ich, aby odhlasovali zjednotenie. Po štyroch dňoch naplnených diskusiou sa mu toto prianie splnilo. Jemu a Putinovi.
Sedemnásteho mája 2007 v Katedrále Krista Spasiteľa v Moskve podpísali obe cirkvi dohodu známu ako "Zmluva o kánonickej jednote".
Celý projekt zjednotenia, od začiatku do konca, trval Putinovi šesť rokov. Počas tých istých šiestich rokov bol tiež zaneprázdnený potlačením vnútornej opozície v Rusku, útokmi na slobodu médií a jej obmedzovaním a menovaním bývalých aj súčasných príslušníkov FSB do dôležitých funkcií, čím z nich de facto urobil novú šľachtu
Úspešné pohltenie Bielej cirkvi v podstate vymazalo "iné Rusko."
V ďalšom priebehu udelil Putin Ortodoxnej cirkvi špeciálne postavenie v rámci ruských zákonov, zatiaľ čo ostatné náboženstvá bombardoval komplikovamnými registračnými procesmi a obmedzeniami v možnosti hlásať svoju vieru. Hierarchia Ortodoxnej cirkvi benefitovala z prezidentských grantov a reštitúcií majetku zhabaného boľševikmi. Na oplátku Cirkev zahrnula Putina požehnaniami a podporovala jeho opatrenia ako ochotný nástroj ruského štátu. Patriarcha Kiril prehlásil Putinovu vládu za Boží zázrak a ďakoval mu za to, že napravil "úchylku" ruského flirtovania s liberálnou demokraciou.
p.s.: Ruské pravoslávie zjednotil Slovák - Domáce - Správy - Pravda
PokračovanieKoniec slobody médií v Rusku. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Andrei Soldatov, Irina Borogan - The Compatriots.
Mikhail Khodorkovsky - The Russia Conundrum
