(Traja mušketieri na ruský spôsob. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk))
Dohodli si stretnutie v malej kaviarni vo Washingtone D.C. Oznámil mu, že FBI si myslí, že našli aktívnu látku, ktorou bol otrávený. FBI pripravuje detailnú správu, ktorá bude odovzdaná šéfom ruských tajných služieb na stretnutí vo Washingtone, ktoré sa má onedlho uskutočniť. Mala im týmto byť vyslaná správa, že sa im nepáči politicky motivovaný pokus o vraždu ruského občana na ruskom území. Niektorí činitelia FBI však boli súčasne znepokojení tým, čo sa deje na ich vlastnom piesočku. Asi jeden a pol roka predtým bol pri svojom hoteli na Dupont Circle vo Washingtone umlátený takmer na smrť bývalý mediálny boss a asistent ruského prezidenta Michail Lesin. Podarilo sa mu nejako dostať do svojej izby, kde zomrel. Predtým sa v Moskve povrávalo, že upadol do nemilosti Kremľa.
Tri týždne po stretnutí v kaviarni sa agent FBI ozval znova. Tentoraz nenavrhol stretnutie. Povedal mu iba, že laboratórne testy ohľadne jedu použitého na jeho otravu boli nejednoznačné, a že plán na predanie správy hlavám ruských tajných služieb bol zrušený. Potom zavesil a už sa neozval. Koncom januára sa uvedené stretnutie vrchných špiónov vo Washingtone uskutočnilo. Veľmi pravdepodobne tam prípad Kara-Murzu nebol ani spomenutý. O mesiac bol v bristskom Salisbury dvomi agentmi ruskej vojenskej rozviedky GRU otrávený bývalý špión Sergej Skripal. (Útok v Salisbury (2020) | ČSFD.cz (csfd.cz)).
Pre lepšie pochopenie toho, čo bude uvedené ďalej sa musím vrátiť cca o sto rokov späť.
Prvého septembra 1924 bývalý ruský cársky generál Pjotr Wrangel založil Ruský vševojenský zväz - ROVS, vojenské krídlo svetovej ruskej komunity emigrantov. Štyri roky predtým bojoval proti boľševikom na Kryme, prehral a potom viedol porazenú Bielu armádu do exilu. Koncom roka 1924 v čínskom Harbine aj na mnohých iných miestach ľudia z ROVS aktívne trénovali svojich členov a pripravovali ich na návrat do Ruska. Občianska vojna a revolučný teror v sovietskom Rusku, 1. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Drvivá väčšina ruských utečencov zo sovietskeho Ruska nemala v pláne ostať v zahraničí navždy. Plánovali vrátiť sa domov hneď ako by videli šancu na zmenu politického režimu. Väčšina z nich sa tejto nádeje nikdy nevzdala. Nie je preto prekvapením, že v roku 1929 mal ROVS viac než 60.000 členov po celom svete. Viedol ich generál Alexander Kutepov, tvrdý antiboľševik a veterán občianskej vojny. Aktívne sa pripravovali na správny moment pre návrat do Ruska a prevzatie moci v krajine silou. Zorganizovali sériu útokov na zástupcov sovietskej moci v Rusku aj v zahraničí, niekoľkých z nich sa podarilo zabiť.
V tom istom období ruská inteligencia v exile začala produkovať protisovietske noviny a časopisy, organizovať politické kluby a divadlo. Ostali však uväznení v nekonečnom cykle diskusií kaviarenského typu plnom hypotetických otázok štýlu "Čo keby? Čo ak?" Tým, že zotrvávali v minulosti neboli schopní nájsť žiadne odpovede o budúcnosti, čo stačilo na to, aby stratili predstavu o realite každodenného života v ZSSR, kde komunisti rapídne menili celú krajinu. Zmenili kalendár - opustili Juliánsky a zaviedli Gregoriánsky, pridali doňho nové sviatky a zakázali náboženské oslavy, ako napríklad Vianoce a Veľkú noc. Zreformovali ruskú abecedu a zrušili niektoré staroslovienske písmená. Tlačili na urýchlenie vývoja preplňovaním päťročných plánov. Sovietskych občanov učili akýsi "novojazyk", byrokratický a revolucionársky argot plný brutálnych skratiek.
Zatiaľ, čo sa toto všetko dialo v ZSSR, emigrantská komunita stále obliekala svoje deti do predrevolučných uniforiem a učila ich spievať "Boh ochraňuj cára." Starý spôsob života chceli zachovať aj pre nasledujúce generácie a pripraviť sa na slávny návrat späť do Ruska, nepoškvrnení boľševizmom. Pokiaľ ide o budúcnosť, boli úplne mimo.
Šesť rokov po porážke hitlerovského Nemecka bola Studená vojna medzi ZSSR a Západom v plnom prúde. Vláda USA bola presvedčená, že sa rozvinie do vojny skutočnej, a preto začala hľadať politicky zmýšľajúcich ruských emigrantov, ktorí by, až príde pravý čas, mohli nahradiť politický režim v Rusku. Ako prvé sa snažili zaviesť do ich radov nejakú štruktúru alebo aspoň zdanie poriadku. Aby o tejto komunite získali aspoň nejaké informácie, pozývali do Washingtonu celé spektrum ľudí, ktorí by mohli prispieť aspoň nejakými myšlienkami a nápadmi.
Prvotnou otázkou bolo "Kto by mohol vládnuť v porazenom Rusku?" George Kennan, vedúci politický stratég na ministerstve zahraničia (bývalý veľvyslanec USA v Rusku a autor známeho dlhého telegramu - George Kennan and the Long Telegram - 75th Anniversary | National Security Archive (gwu.edu) ) navrhol, že zatiaľ čo budú Američania čakať na prepuknutie vojny, mohli by využívať politických utečencov, zoskupených do "oslobodzovacích výborov" na zorganizovanie odporu za Železnou oponou. Pred zavedením tejto stratégie do praxe pripravila CIA správu o existujúcich organizáciách ruských emigrantov. Bola skľučujúca. Vyzdvihovala ROVS ako ešte stále najschopnejšiu organizáciu. Analytici CIA však pripustuili, že títo veteráni ruskej občianskej vojny zostarli. Bolo nereálne predpokladať, že by sa v správnom čase mohli vrátiť do Ruska a prevziať moc.
Čím viac hľadali budúcich lídrov v exile, tým viac bolo americkej vláde jasné, že nevedia takmer nič o spoločnosti v krajine, s ktorou plánovali bojovať a podriadiť si ju. Najväčším zdrojom možných informácií bolo množstvo sovietskych občanov zajatých nemeckou armádou, ktorí boli prevezení na nútené práce do Nemecka a zajatci z radov Červenej armády, ktorí sa po vojne ocitli v americkej okupačnej zóne a boli umiestnení do utečeneckých táborov v blízkosti Mníchova. Mnohí z nich, obávajúc sa, že skončia v Stalinských gulagoch, sa ani nechceli vrátiť domov. V roku 1950 sa preto skupina amerických výskumníkov z Harvardu, financovaná US Air Force, vybrala do Mníchova. Uskutočnili rozhovory so stovkami ľudí, aby si vytvorili lepšie pochopenie sovietskej spoločnosti. Pýtali sa ich na všetko od ich životných príbehov, cez spôsob akým je sovietska spoločnosť organizovaná, až po úlohu tajnej polície pri riadení ruských tovární.
V tom istom roku bol po značnom tlaku od Georgea Kennana založený "Americký výbor pre oslobodenie národov Ruska". Vznikol tiež "Národný výbor pre slobodnú Európu", skupina, ktorej cieľom bolo mobilizovať politických exulantov z Východnej Európy.
Koncom roka 1950 sa na scéne zjavila dovtedy takmer bezvýznamná "Fordova nadácia", ktorá zrazu mala k dispozícii 417 miliónov dolárov z dividend akcií venovaných Henrym a Edselom Fordom. Stanovili si ambicióznu medzinárodnú agendu a do čela nadácie bol zvolený Paul G. Hoffman, Fordov manažér, ktorý bol prvým administrátorom Marshallovho plánu. Obrátil sa so žiadosťou o spoluprácu na Kennana, ten zase nakontaktoval George Fischera v Mníchove, syna amerického novinára, ktorý s celou rodinou žil po väčšinu dvadsiatych a tridsiatych rokov v ZSSR a osobne sa poznal s Leninom.
Fisher sa na poskytnutú príležitosť vrhol s nadšením. Navrhol vznik fondu "Slobodné Rusko", ktorý by mal tri hlavné ciele: pomoc utečencom pri začlenení sa do americkej spoločnosti, podpora politických utečencov v prípade zmeny sovietskeho systému a financovanie výskumu o ZSSR. Pri snahe o vypracovanie konkrétnych krokov na dosiahnutie týchto cieľov došiel k neblahému záveru, v podstate totožnému s tým, ku ktorému predtým dospela CIA: sovietski utečenci boli "tak neskúsení pri organizovaní, tak postrádajúci vitálnosť, tak neschopní myslieť mimo ustálených totalitných schém, že by mali byť vylúčení z akýchkoľvek vedúcich pozícií vo fonde."
Nevzdal sa však, a tak bol fond "Slobodné Rusko" v marci založený so sídlom v New Yorku. Jeho prvým skutkom bolo vydanie Fischerovej knihy "Russian Émigré Politics". Kniha a v nej uvedené návrhy, aj keď veľakrát neuskutočniteľné, sa páčili CIA, ktorá nakoniec siahla ku kompromisu. Keďže prvá generácia ruských Bielych bola už prestarnutá a nová povojnová bola príliš dezorganizovaná, rozhodli sa podporovať organizáciu, ktorá bola niekde uprostred. Bola to Národná organizácia práce (National Labour Union= Narodno-Trudovyj Sojuz=NTS), skupina skladajúca sa prevažne zo synov a iných mladých príbuzných pôvodných Bielych emigrantov.
K vojne medzi USA a ZSSR našťastie nedošlo, preto sa stalo, že po roku 1950 CIA intenzívne využívala členov NTS na tajné operácie za Železnou oponou. Z radov NTS CIA verbovala tajných agentov, ktorých vysielala späť do Ruska. NTS vyúšťala obrovské meteorologické balóny s priemerom až 20 metrov, ktoré mali za "oponu" dopravovať letáky a falošné bankovky.
Výsledky týchto snáh boli prakticky zanedbateľné. Priame tajné akcie nefungovali. Väčšina nasadených agentov bola zadržaná ešte predtým, než mohli nakontaktovať akékoľvek hnutie odporu, skutočné či imaginárne, vnútri ZSSR. Žiadny z balónov sa nikdy nedostal nad jeho územie, väčšinu z nich odfúkol vietor späť nad územie Západnej Európy.
Ostatné opatrenia mali podobne skromné výsledky. Kennanove "oslobodzovacie výbory" vybudovali niekoľko rozhlasových staníc, vrátane "Rádia Slobodná Európa" a "Rádia Sloboda", zamerané na poslucháčov vo Východnej Európe a Rusku. Vďaka intenzívnym sovietskym protiopatreniam vo forme intenzívneho rušenia ich však mohlo počuť iba minimálne množstvo občanov krajiny, ak vôbec chceli.
Pokračovanie Rusi - tretia najväčšia diaspóra na svete v Putinovych plánoch, 2. časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Andrei Soldatov, Irina Borogan - The Compatriots.
