V tejto funkcii dokázal pretlačiť niekoľko dôležitých reforiem. Zaslúžil sa o peňažnú reformu a zavedenie novej štátnej meny - hrivny. Vytvoril tiež Štátnu pokladňu a Štátnu mincovňu. Prinieslo mu to medzinárodné ocenenie a rast popularity doma. To ho priviedlo k rozhodnutiu zúčastniť sa na kampani prezidenta Kučmu za znovuzvolenie. Ten ho potom navrhol na funkciu predsedu vlády. Pozíciu jeho zástupcu dostala Júlia Tymošenková, ktorej bol daný na zodpovednosť sektor palív a energetiky. V tejto funkcii uskutočňovala politiku, ktorou si proti sebe postavila ľudí z blízkeho okruhu prezidenta, ale aj oligarchov z Doneckej oblasti a z Dnipropetrovska. Bola to ona, kto požadoval skutočnú privatizáciu troch regionálnych energetických distribučných spoločností a obvinila Naftogaz Ukrajiny z kradnutia ruského plynu a zatajovania dlhov tejto firmy voči Rusku. Zastavila prax krátkodobých pôžičiek bánk štátu, ktorá bola pre krajinu katastrofálna, no pre banky vysoko zisková.
Tandem Juščenko - Tymošenková prinútil veľké firmy, aby spriehľadnili svoje fungovanie, platili dane štátu a skončili so skrytými barterovými obchodmi, ktoré Štátnu pokladňu pripravovali o príjmy. V júni 2000 predstavili zákon na modernizáciu ukrajinského energetického sektora, ktorý pomohol šesťnásobne zvýšiť príjmy štátu. Pomohlo to Juščenkovej vláde vyplatiť dlhy dôchodcom, študentom a štátnym zamestnancom.
Samozrejme, viedlo to k veľkým stratám oligarchov z Donecka a Kyjeva, blízkych prezidentovi Kučmovi, ktorého presvedčili, aby sa jej zbavil. Najprv proti nej Generálny prokurátor Potebenko začal vyšetrovanie ako štátneho úradníka aj ako podnikateľa. V auguste 2000 boli zatknutí jej manžel aj priateľ z detstva, ktorí boli vo vedení Tymošenkovcami kontrolovanej firmy "Spojené energetické systémy Ukrajiny". 5. januára 2001 Potebenko začal dve vyšetrovania aj proti nej a na jeho návrh ju prezident o dva týždne odvolal z funkcie. Bola obvinená z toho, že cez svoju firmu okradla štát o 1,1 miliardy dolárov, a že 80 miliónov dolárov previedla na švajčiarsky účet bývalého predsedu vlády Pavla Lazarenka. Pridali jej k tomu ešte aj obvinenie z prijímania úplatku a účasti na ruskom finančnom škandále na Ministerstve obrany.
Po mesiaci strávenom vo väzení bola na vlastnú žiadosť prevezená do nemocnice. V marci odtiaľ požadovala prezidentovo odstúpenie a vyhlásila, že sa bude uchádzať o kreslo prezidenta. Generálny prokurátor sa proti jej prevozu do nemocnice vzápätí odvolal a súd ju vrátil do väzenia. Na oplátku podali jej právnici odvolanie na Najvyšší súd, ktorý zrušil rozhodnutie súdu nižšej úrovne a prepustil ju na slobodu.
Po tom, ako v novembri 2000 unikli audio nahrávky o možnej účasti Kučmu na organizovaní vraždy investigatívneho novinára Georgija Gongadzeho, ktorý bol neúprosným kritikom prezidenta, oligarchov, korupcie a previazanosti na organizovaný zločin, sa prezidentova vláda stala tak nepopulárnou, že po celej krajine vyvolala masové demonštrácie za jeho odstúpenie. Kučma napokon prepustil niekoľkých ľudí zo svojho najbližšieho okolia.
Tlak na neho bol vyvíjaný aj po vraždách ďalších dvoch novinárov a hlavne po tom, ako pri vojenskom cvičení na Kryme 4. októbra 2001 ukrajinská raketa omylom zostrelila dopravné lietadlo TU-154M so 156 ľuďmi na palube. V apríli sa rozpory medzi prezidentom a predsedom vlády naďalej vyostrili, až nakoniec, 27. apríla, prezident Kučma rezignoval a požiadal vládu, aby naďalej vykonávala svoje funkcie. Juščenko odmietol zostať vo funkcii s tým, že pozícia úradujúceho prezidenta nie je nič preňho.
Počas toho ako ukrajinský parlament hlasoval o rozpustení Juščenkovej vlády sa pred parlamentnou budovou na jeho podporu zišlo okolo 7.000 ľudí znechutených tým, že každé voľby priniesli iba nové rozdelenie moci, majetku a peňazí. Presne ako to povedal budúci prezident Holoboroďko, aka Volodymyr Zelensky (od času 11.40):
Po brutálnych parlamentných voľbách v roku 2002 a prezidentských voľbách v roku 2004 plných manipulácii, podrazov a podvodov, sa s pomocou FSB a Putina samotného, ukrajinským prezidentom stal Rusku naklonený oligarcha Viktor Janukovič. Jeho protikandidáta, Viktora Juščenka, sa predtým dvakrát snažili zavraždiť, takmer úspešne tým, že mu pri stretnutí s vedením ukrajinskej tajnej služby SBU podali dioxín, ktorý ho takmer zabil. Zachránili ho lekári vo Viedni, kam ho 10. septembra previezli. Prežil, no jeho tvár bola natrvalo znetvorená.
Pokračovanie Ukrajina 2000-2013 - 2. časť: Oranžová revolúcia. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Yuri Felshtinsky, Michael Stanchev - Blowing up Ukraine.
Mikhail Zygar - War and Punishment.
