Putin a FSB uspeli. Po štyroch rokoch bola Ukrajina opäť v ich sfére vplyvu. Aspoň tak to vyzeralo podľa nimi pripraveného scenára. 25. novembra Najvyšší súd Ukrajiny odmietol uznať Janukoviča za prezidenta pokým sa nepreveria Juščenkove sťažnosti na možnú manipuláciu volieb. Súčasne Najvyššia rada - ukrajinský parlament - odmietla uznať volebné výsledky oznámené ústrednou volebnou komisiou. V centre Kyjeva sa okamžite začali masové protesty.
Večer 28. novembra zástupca ministra vnútra Sergej Popkov vydal rozkaz armáde, aby 10.000 vojakov vyčistilo centrum mesta od protestujúcich. Armáda sa však pridala na stranu ľudí na námestí. Potvrdenie volebného podvodu zo strany Janukoviča vyvolalo v strednej a západnej oblasti Ukrajiny masové protesty, na ktorých ľudia požadovali overenie volebných výsledkov.
Protesty vstúpili do dejín na základe farby stužiek a šálov, ktoré mali na sebe demonštranti ako "Oranžová revolúcia". Inšpiroval ich k tomu šál, ktorý bol typický pre hlavného prezidentského kandidáta Viktora Juščenka. Jadro protestov bolo na kyjevskom "Námestí nezávislosti", kde sa ľudia schádzali bez prestávky počas dvoch mesiacov. Neskôr sa to začalo nazývať "Majdan", čo je pôvodom otomanské slovo, ktoré sa dá preložiť ako "otvorený priestor".
Opozičné strany sa rozhodli zvolať mimoriadne zasadnutie parlamentu na prejednanie krízy. Komunisti a pro vládni poslanci sa však neukázali, čo bola taktická chyba, pretože na tomto zasadnutí Najvyššia rada vyhlásila za prezidenta Juščenka, ktorý hneď aj zložil prezidentskú prísahu. Na jeho podporu sa v centre hlavného mesta zhromaždilo okolo jedného milióna ľudí. Majdan sa potom rozšíril do ostatných oblastí Ukrajiny.
Napriek masovým protestom Ústredná volebná komisia vyhlásila za víťaza volieb Viktora Janukoviča. Protestujúci vzápätí zaútočili na prezidentský palác a ústrednú budovu vlády v Kyjeve. Aby potlačil protesty, Janukovič autobusmi pozvážal niekoľko desaťtisíc baníkov z východnej časti krajiny, hlavne z Donbasu. Zaplatili im cestovné náklady a bežnú dennú mzdu a nechali ich kempovať v záhrade oproti vládnym budovám.
Dvadsiateho siedmeho novembra Najvyššia rada prijala rezolúciu o politickej kríze a ďalšiu, ktorá konštatovala, že prezidentské voľby boli sfalšované a anulovala ich výsledky. Na západe krajiny oblastné orgány uznali Juščenka za legitímneho prezidenta, na východe vodcovia Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti, teda tých geograficky aj srdcom najbližších Rusku, zvolali kongres oblastných poslancov s cieľom vytvorenia autonómneho štátu a uznania legitímnosti zvolenia Janukoviča za prezidenta. Konal sa 28. novembra v Severodonecku. Hlavným organizátorom bol guvernér Charkova, známy ukrajinský politik Jevhen Kušnarjov. Zúčastnilo sa okolo 3.500delegátov zo 17 oblastí východnej a strednej Ukrajiny a Krymu, vrátane 159, teda jednej tretiny, poslancov Najvyššej rady. Na kongrese sa diskutovalo o tom, že ak sa k moci dostane Juščenko a jeho "oranžový tím", poslanci juhovýchodných oblastí a Krymu si vyhradzujú právo vytvoriť autonómiu nezávislú od vlády v Kyjeve. Delegáti odsúdili "Oranžovú revolúciu" v Kyjeve ako pokus o štátny prevrat a vyzvali obyvateľov juhovýchodnej Ukrajiny na boj s "oranžovým morom." 24. novembra, ešte pred začiatkom kongresu sa Luhanská oblastná rada rozhodla vytvoriť "Nezávislú Juhovýchodnú Ukrajinskú Republiku" a požiadala Putina o pomoc. O tri dni neskôr susedná Charkovská oblastná rada založila miestne výkonné výbory s rovnakým cieľom.
Charkovská oblasť na podnet Kušnarjova prestala presúvať zákonom stanovené fondy do Štátnej pokladne, pokým sa nevyrieši kríza v Kyjeve. Súčasne zástupcovia Odeskej oblastnej rady a zástupcovia jej miestnych rád oznámili svoj úmysel zvolať stretnutie všetkých zvolených poslancov južnej a východnej Ukrajiny, aby vyhlásili vznik "Novoruska" v oblasti Čierneho mora. Janukovič, stále ešte len prezidentský kandidát sa na Kongrese zúčastnil tiež a vyhlásil, že v prípade ak do prezidentskej funkcie bude menovaný "nelegálny" prezident Juščenko, malo by byť na juhovýchodnej Ukrajine vyhlásené referendum o dôvere kyjevskej vláde a o vyhlásení nezávislej republiky ako súčasti ukrajinskej federácie. V podobnom štýle na kongrese vystúpili aj Kušnarjov a moskovský primátor Jurij Lužkov, známy svojimi proti ukrajinskými výrokmi.
Nakoniec sa rozhodlo o vytvorení "Medzioblastnej rady miestnych samosprávnych orgánov" so sídlom v Charkove. Luhanská a Donecká oblasť sa rozhodli vyhlásiť na prvú polovicu decembra referendum o založení nezávislých republík. Okrem toho ich oblastné rady, po vzore Charkova, oznámili, že polícia a iné štátne orgány podliehajú ich priamym rozkazom a taktiež, že prestávajú prispievať do Štátnej pokladne. 11. decembra sa mal konať ďalší kongres, no nedošlo k tomu, pretože ani Janukovič, ani oligarchovia v jeho okolí nemali jasno v tom, kam až to chcú a v akej forme dotlačiť.
Keď sa k moci dostal Juščenko, charkovský guvernér Kušnjarov a vedúci doneckej oblastnej rady Kolesnikov boli, ako organizátori Severodoneckého kongresu, obžalovaní zo separatizmu a "pokusu o zmenu ukrajinských hraníc agresiou". Obaja boli zatknutí, no neskôr boli prepustení na slobodu bez procesu.
Ukrajinci boli znovu rozdelení na západných a východných (pravobrežných a ľavobrežných podľa rieky Dneper). Politická a podnikateľská elita týchto dvoch častí mala protichodné názory. Túžba nasledovať európsku cestu rozvoja bola zakotvená v západných oblastiach krajiny. Túžba posilniť vzťahy s Ruskom a vytvoriť federálny štát s nezávislými oblasťami bola hlboko zakorenená na východe.
Tretieho decembra najvyšší súd Ukrajiny vyhlásil, že nie je možné s určitosťou vyhlásiť víťaza druhého kola prezidentských volieb a na 26. decembra vyhlásil tretie kolo.
Zvíťazil v ňom Juščenko so ziskom takmer 52% hlasov, Janukovič mal tesne nad 44%. Podľa očakávania stredná a západná Ukrajina volila Juščenka, juhovýchod a Krym volili Janukoviča. Voľby boli považované za férové, bez signifikantných narušení ich priebehu.
Rozdelenie krajiny ostalo, ba ešte viac sa prehĺbilo. V ďalšom období k nemu aktívne prispievala ruská strana proti ukrajinskou propagandou, aktívnymi opatreniami s účelom ďalšieho zväčšovania rozporov a problémov, ekonomických aj spoločenských. Putin a jeho siloviki sa trpezlivo pripravovali na to, čo nasledovalo o desať rokov.
Pokračovanie Ukrajina - prelomový rok 2014. 1. časť - EÚ a Ukrajina. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Yuri Felshtinsky, Michael Stanchev - Blowing up Ukraine.
Mikhail Zygar - War and Punishment.
Krysa, čierne klobúky, biele klobúky - 3. Nie Peter. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
