... dehumanizovať nepriateľa, predstaviť ho ako obludného ne-človeka. V okamihu, keď je nepriateľ očiernený, vojna proti nemu sa stáva spravodlivou a vojaci sú motivovaní bojovať za zdanlivo legitímnu vec.
V roku 2014 ruské štátne médiá dlhodobo a systematicky predstavovali Ukrajinu ako krajinu, ktorú vedú zlí a z dejín dobre známi nepriatelia - fašisti a nacisti. Ruské médiá pretláčali názor, že je konečne načase oslobodiť ukrajinský národ spod ich nadvlády. Mnoho ruských vojakov sa nechalo naverbovať do armády práve preto, aby Ukrajincov pomohli oslobodiť od tých fašistov a boli veľmi sklamaní, keď sa tam dostali a žiadneho nenašli.
Bývalý blízky poradca ruského prezidenta Andrej Illarionov, ktorý v roku 2005 vyhlásil, že Rusko už nie je demokratickou krajinou a odsťahoval sa do USA, odhalil, že všetko to, čo nasledovalo od roku 2014 na Ukrajine, sa v Rusku pripravovalo viac než 10 rokov. Na jeseň v roku 2014 na medzinárodnej konferencii v Talline popísal, ako sa vedenie informačno-psychologickej vojny vyučuje na školách a univerzitách, ale aj na štátnych úradoch. Konštatoval, že ruské médiá nepracujú samostatne, ale sú súčasťou štátnej propagandistickej mašinérie, ktorá presadzuje iba záujmy Kremľa.
Pomocou informačnej vojny namierenej priamo do hláv občanov začal Kremeľ rozkladať Ukrajinu už dávno predtým, než boli neoznačení dôstojníci vojenskej rozviedky vyslaní cez hranice, aby obsadili fyzickú infraštruktúru. Pomocou dezinformácií na sociálnych sietiach a podnecovaním k nenávisti sa Kremeľ usiloval o rozdelenie ukrajinskej spoločnosti na menšie, jednoduchšie ovládateľné a manipulovateľné skupiny. Nedeje sa to iba na Ukrajine, ale aj v ďalších krajinách nielen východnej Európy, Slovensko nevynímajúc. Rozdeľ a panuj.
Vďaka informačným operáciám začala časť obyvateľov Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny podporovať "nezávislosť", teda oddelenie od Ukrajiny vo forme "ľudovej republiky". A to ešte predtým, než ruskí vojaci vystrelili prvú raketu.
Jedným z najtajomnejších a preto asi aj najvplyvnejších ľudí poťahujúcich za šnúrky z úzadia kremeľskej politiky v tejto oblasti bol Vladislav Surkov, jeden z najbližších poradcov Vladimíra Putina.
V čase, keď pracoval pre Putina, napísal dystopický román "Skoro nula", ktorý bol svojim spôsobom jeho politickou spoveďou. V knihe sa zjavovali myšlienky, ktoré boli v nejakej forme aplikované ako ideový základ či popis jeho práce: Ukončenie faktickosti znamená začiatok večnosti. Ak občania pochybujú o všetkom, nedokážu vidieť alternatívne modely za hranicami Ruska, nemôžu zmysluplne diskutovať o reforme a nemôžu veriť jeden druhému dosť na to, aby sa zorganizovali ako politický vyzývateľ. Vedomosti nám poskytnú iba vedomosti, neistota dáva nádej.
Ak môžu byť občania udržiavaní v neistote pravidelným vyrábaním kríz, ich emócie môžu byť riadené a usmerňované.
Už dávno pred tým, ako Donald Trump urobil zbraň z označenia "fake news", Surkov trénoval svoje schopnosti v tejto oblasti. Dnes Moskva používa jeho taktiky na rozosievanie sváru v západných spoločnostiach (a tie často ešte prilievajú olej do ohňa krátkozrakými a sebeckými vyjadreniami aj skutkami). Jeho je tieň postmodernizmu: Nič nie je pravda. Pravda neexistuje. Existujú alternatívne pravdy. Svoju kariéru začínal ako Chodorkovského osobný strážca, po jeho uväznení riadil PR kampaň proti svojmu bývalému šéfovi.
Dokumenty, ktoré "unikli" z jeho kremeľskej kancelárie ukázali, že Surkov riadil sieť aktivistov v oblasti východného Donbasu, kde separatisti bojovali proti Kyjevu s podporou Moskvy. Tým, kto z pozadia ťahal za šnúrky bol práve Surkov.
Najčastejším zdrojom informácií pre bežného obyvateľa Ruska a po rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny a iných bývalých štátov ZSSR bola po roku 1990 jednoznačne televízia. Surkov bol v čele PR oddelenia stanice "Pervyj Kanal", ktorá bola najdôležitejšou televíziou v krajine. Neskôr začal pracovať ako mediálny poradca pre Jeľcina aj Putina. Organizoval a dozeral na prechod ruskej televízie zo skutočnej plurality reprezentujúcej rôzne záujmy, na falošnú pluralitu, kde sa obrázky síce menili, no posolstvo bolo rovnaké. Okolo roku 2015 bol rozpočet Prvého kanálu približne 850 miliónov dolárov ročne. Jeho zamestnanci ako aj tí, ktorí pracovali pre iné tv stanice sa naučili, že moc je skutočná, fakty o svete nie sú. Realita nebola obmedzujúca. Gleb Pavlovský, hlavný politický manipulátor to vysvetlil jasne: "Môžete povedať čokoľvek. Vytvárajte realitu."
Správy zo zahraničia sa stali náhradou za oblastné a miestne novinky. Znamenalo to však neustály prílev západnej korupcie, zvrhlosti, pokrytectva a nepriateľstva.
Nič v Európe ani v Amerike nie je hodné nasledovania.
Ozajstná zmena je neuskutočniteľná.
To bolo skutočné posolstvo vtĺkané do hláv občanov Ruska a rusky hovoriacich občanov okolitých krajín.
Ešte sa niekto diví, že viac než polovica obyvateľov Slovenska si myslí, že mráz prichádza zo Západu a Rusko vedie na Ukrajine obmedzené vojenské aktivity, zapríčinené nenásytnou politikou NATO?
p.s.: Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o infovojne a fake news, odporúčam pozrieť si napínavý a hodne verný seriál The Undeclared War | Official Trailer | Peacock Original (youtube.com)
Pokračovanie 2014 až 2022 - udržiavacia vojna na Ukrajine. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií: Timothy Snyder - The Road to Unfreedom.
Jessikka Aro - Putinovi trolové.
Andrei Soldatov, Irina Borogan - The Red Web.
Krysa, čierne klobúky, biele klobúky - 3. Nie Peter. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
BBC Radio 4 - Seriously... - Meet the most powerful man you’ve never heard of
