Jej pomyselné nádoby sa plnili postupne, v priebehu viac než tisícročia, zvitkami napísanými mnohými autormi používajúcimi niekoľko zreteľne odlíšiteľných literárnych žánrov v značne odlišných historických súvislostiach. Židovské synagógy ani prvotní kresťania sa dosť dlho nevedeli dohodnúť na tom, ktoré zo zvitkov patria do ich svätej knihy. Mnohé z cirkví druhého storočia pri svojich obradoch ešte stále čítali z diskutabilných diel.
Rané, ortodoxné diela, napríklad Hermasov pastier a List sv. Klementa Korinťanom, tak zahmlili hranicu medzi skutočne svätými literárnymi dielami a tými, ktoré boli iba nejako užitočné, že dokonca aj niektorí z najväčších cirkevných otcov (Ireneus a Origenes) ich považovali za Bohom inšpirované, pričom sa iba debatovalo o iných, ktoré sú dnes súčasťou Nového zákona.
Inými slovami povedané, Biblia, ako ju dnes poznáme, sa okolo roku 150 n. l. pre židov aj pre kresťanov ešte iba rodila, a odpoveď na otázku, ktoré knihy tam patria a ako o tom rozhodnúť, ešte nebola jednoznačne sformulovaná.
To, čo si dnes predstavujeme pod pojmom kresťanstvo, sa v týchto začiatkoch ešte stále považovalo za hnutie v rámci jediného a pravdivého židovského náboženstva. Nielen pri pohľade zvonku, ale aj zvnútra. Rovnako ako počas života apoštola Pavla sa pohanský (teda nežidovský) prvok považoval za „divý olivový výhonok zaštepený medzi prirodzené výhonky, aby mal podiel na bohatstve olivového stromu.”
V polovici druhého storočia sa zo židovských Biblií začali vytrácať niektoré dovtedy prijímané časti, ktoré boli využívané pri obhajobe kresťanstva.
Niektorí kresťania sa, naopak, snažili vyriešiť zdanlivý nesúlad medzi Starým a Novým zákonom odstránením toho Starého, ako aj všetkých častí Nového zákona, ktoré k nemu boli „príliš priateľské.” Iní kresťania chceli iba Starý zákon a akékoľvek časti kresťanského učenia, ktoré by podporovali škrupulózne dodržiavanie mnohých jeho obradov a nariadení o čistote.
V niektorých kresťanských skupinách sa začali objavovať problematické zvitky, ktoré zámerne podrážali posolstvo už prijatých kníh (ďalšie „evanjeliá,” „stratené” listy sv. Pavla, Barabášov list atď.).
Toto obdobie bolo teda tým obdobím pôrodných bolestí, keď sa rodil ten pravý kánon Písma a riešil sa problém vzťahu Starého a Nového zákona.
Jednou z rozhodujúcich osobností tohto prechodného obdobia medzi Starou zmluvou a Novou, ktorá pomohla rozmotať tento gordický uzol Písma, bol Justin Martýr, ktorého som tiež už zmieňoval.
Aj on bude jednou z postáv príbehu o tom, ako sme sa dostali k dnešnej podobe Svätého písma, príbehu, ktorý zaberie ďalšiu minisériu blogov.
Zdroj informácií: Rod Bennett - Scripture Wars.
Pokračovanie Zápas o Písmo. Prvá časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
