Keď sa povie Trans. Je neskoro ľutovať?

Existujú ľudia, ktorí sa kedysi identifikovali ako trans, no vrátili sa k identifikácii s pohlavím s ktorým sa narodili.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Asi pre nich v slovenčine neexistuje primerané pomenovanie, preto ich budem naďalej označovať pojmom detranzicioneri. Vďaka nárastu ROGD v poslednej dobe, väčšina z nich sa narodila ako žena.

Ako väčšina skutočností nepohodlných pre transgender ideológiu, ľútosť tranzície je označované ako mýtus a štatisticky ako rarita. Detranzicioneri boli zametení pod koberec a ignorovaní vďaka tvrdeniu, že ich genderová dysforia nikdy nebola skutočnou a teda v skutočnosti nikdy neboli transgender. Podľa jednej švédskej štúdie odhdom 2,2 % ľudí, ktorí podstúpili tranzíciu to neskôr ľutuje. Skutočné percento je pravdepodobne vyššie, pretože toto číslo zahŕňa iba tých, ktorí požiadali o právnu zmenu ich pohlavia, pričom nie každý kto prejde tranzíciou a potom detranzíciou prejde celým procesom právneho dokumentovania oboch procesov. Navyše, dáta pre štúdiu boli zbierané iba do roku 2011, čo bolo pred dramatickým nárastom miery tranzície, hlavne u adolescentných dievčat. 'Hundreds' of young trans people seeking help to return to original sex | UK News | Sky News. Prečo o tom nepočujeme viac? Jedným z dôvodov je to, že od danej osoby sa nepožaduje aby šla k lekárovi. Genderovým klinikám to sťažuje zistenie presného počtu. Vo väčšine prípadov jednotlivec musí v priebehu niekoľkých mesiacov urobiť rozhodnutie a prestať s braním hormónov a spoločensky tranzicionovať späť k pôvodnému pohlaviu. Na rozdiel od rozhodnutia oznámiť svetu, že je osoba trans (coming-out), čo sa často deje s fanfárami a na sociálnych médiách, rozhodnutie o opačnom procese je väčšinou prijímané potichu a súkromne.

Tranzícia sa propaguje ako vratný proces a v prípade, že niekto zmení názor, nedôjde k žiadnej ujme. Na detranzíciu sa nazerá ako na medicínske a chirurgické vykročenie späť, jednoducho ako odstránenie zmien spojených s tranzíciou. V skutočnosti to však nie je možné. Testosterón navždy zmení hlas ženy a zanechá trvalý vlasový porast na jej tvári aj keď ho už prestala brať. Tí, ktorí prešli operačnou zmenou sa môžu rozhodnúť, že si tým prejdú znova, v opačnom smere. V prípade ak osoba podstúpila hysterektómiu (vrátane odstránenia vaječníkov), jedinou možnosťou je brať estrogén do konca života. Podobne tí, ktorí sa narodili ako muži a boli im odstránené semenníky, musia byť na testosteróne a ak brali estrogén, budú mať trvalo zväčšené prsné tkanivo.

Treba však rozlišovať. To, že niekto prešiel spätnou tranzíciou, ešte neznamená, že nikdy nezažil genderovú dysfóriu, alebo že jeho pocity neboli skutočné. Fakt, že títo ľudia nezapadajú do príbehu, ktorý by trans aktivisti radšej propagovali má za následok, že sú ich komunitou odmietaní a tvrdia im, že ich dysfória vôbec nebola vážna. Tieto skutočnosti sú dôkazom toho, že tranzícia nie je riešenie pre každého, čo ale neznamená, že nikomu nepomáha.

Mladí ľudia sú dnes síce dobrí vo využívaní technológie, no až zarážajúco naivní pokiaľ ide o pravdivosť alebo úplnosť obsahu. Myslia si, že mainstreamove správy sú plné klamstiev a hlúpostí, no keď to prichádza od nezávislej osoby, musia byť automaticky reálnejšie a autentickejšie. Postmoderná queer teória považuje skúsenosť za hodnotnejšiu než fakty a dnešná (nielen) mladá generácia nasáva z internetu nekonečné prúdy tejto ideológie. Takže keď vidia niekoho na Tumblr hovoriť o jeho skúsenostiach a názoroch, pretromfne to dáta a fakty, pretože skúsenosť je viac autentická než tie dáta.

Jedna z osôb, ktorá pod menom Benji poskytla rozhovor pre knihu Abigail Shrier jej povedala:

"Gender ideológia, miesto, kde som bola, je kult. Keď ste vnútri veríte nereálnemu a neveríte realite. Došlo to až do bodu, kedy keď som bola v queer vesmíre, pozrela som sa na niekoho a nevedela som povedať či je to muž alebo žena pokým mi to nepovedali, pretože som sa vytrénovala na takéto myslenie... Verila som, že jediní ľudia, ktorým môžem veriť sú trans-identifikovaní. Povedia vám, že nemôžete byť emocionálne alebo psychologicky závislí na vašej rodine ani na žiadnom cis het [cisgender heterosexual], alebo na ľuďoch, ktorí nie sú queer, pretože vám nemôžu rozumieť, sympatizovať s vami ani vás milovať pre to kým v skutočnosti ste... Na udržanie akejsi disciplíny sa používa online shaming, ak ste náhodou použili nesprávne oslovenie alebo ste sa nesprávali podľa predpokladov... Ak sa vrátite k svojmu pôvodnému pohlaviu určite ste nikdy neboli trans, lebo skutoční transgengender ľudia sa nikdy nevracajú. Je to nevyvrátiteľné zacyklené tvrdenie."

Ďalšia, skutočným menom Helena, vraví: "V trans komunite je veľa depresie, sebapoškodzovania a zneužívania drog, takmer všetci sú na tom mizerne. Sú tam ľudia, ktorí sa hrdo vypnú a prehlásia ´Ja som super trans a som z toho skutočne šťastný," ale keď sa s nimi rozprávate vidíte, že ich životy sú katastrofou." Helena sa vrátila, zmierila sa s rodinou a svoj príbeh vyrozprávala online. Neskôr začala spolumoderovať subreddit ponúkajúci pomoc tým, ktorí uvažujú o detranzícii a bojuje s hordami ideológov, ktorí ju obviňujú z transfóbie. (Predpokladám, že aj mne sa niečo ujde. Zbytočná námaha. Poznámka autora). V roku 2019 spolu s ďalšími tromi mladými ženami založila "Pique Resilience Project", skupinu detranzicionerov so snahou povedať všetkým adolescentom, ktorí budú počúvať, že nemusia byť transgender.

Buck Angel, jeden z prvých transsexuálov v Los Angeles, producent porno filmov a návrhár sex hračiek v interview na otázku či tínedžeri, ktorí sa identifikujú ako trans, dostávajú dobré rady, mentálnu zdravotnú starostlivosť a lekársku opateru, jednoznačne odpovedal:

"Nie! Vidia cukrík. Vidia niečo, čo im môže pomôcť, aby zo seba mali lepší pocit, pretože všetky tie trans deti majú YouTube kanály, sociálne médiá a ja si myslím, že je to ovplyvňovanie. Boli by sme idioti keby sme nepovedali otvorene, že je to ovplyvňovanie. Je to 100% ovplyvňovanie. Tieto deti všetky rozprávajú "tým istým jazykom", všetky robia tie isté veci, všetky chcú hneď a zaraz prejsť tranzíciou, myslia si, že to všetko napraví. Myslia si, že to napraví všetko na spôsobe ako o sebe zmýšľajú. A to je nebezpečná časť. Nič to nenapraví, pokým si nenapravia svoj mozog." Buck obviňuje trans komunitu z toho, že nie je viac skeptická voči náhlej epidémii adolescentných dievčat tvrdiacich, že sú trans. "Prečo by sme to nemali spochybňovať? Prečo by to naša vlastná komunita nemala spochybňovať? Toto ma tak trochu štve; to, že naša vlastná komunita nevraví "Hej, musíme byť za tieto deti zodpovední."

Pokračovanie Trans business. Money, money a dr. Money. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)