Liberáli a ľavica.

Písmo: A- | A+

Koncepcia osôb ako slobodne sa rozhodujúcich jednotlivcov, neviazaných predchádzajúcimi morálnymi väzbami, tvorí základ súčasného liberálneho politického myslenia.

Rovnostárski liberáli kladú do popredia občianske slobody a základné sociálno-ekonomické práva - právo na zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, zamestnanie, zabezpečený príjem a podobne. Ich argumentom je, že ak majú jednotlivci ísť za svojimi osobnými cieľmi, vláda na to musí vytvoriť také materiálne podmienky, aby ich voľba bola ozaj slobodná. Keď v roku 1944 F.D.Roosevelt predkladal svoju ideu štátu blahobytu, nazval ju "ekonomickou listinou práv." Argumentoval tým, že takéto práva sú základom pre ozajstnú osobnú slobodu jednotlivca, pričom dodal, že ľudia v núdzi nie sú skutočne slobodní. 

Po tom čo liberálny, demokratický kandidát Barack Obama vyhral voľby na pozíciu senátora za štát Illinois, v jednom z prejavov prehlásil, že bolo chybou liberálov ich opustenie problematiky náboženskej viery v politickej diskusii. "Nepohodlie, ktoré niektorí liberáli pociťujú pri akejkoľvek zmienke o náboženstve nám často zabránilo, aby sme sa k riešeniu problémov postavili z hľadiska morálky." Keď liberáli ponúkajú politickú diskusiu zbavenú akéhokoľvek náboženského obsahu, ignorujú predstavy a terminológiu, prostredníctvom ktorých veľké množstvo ľudí chápe ako svoju morálku, tak aj sociálnu spravodlivosť. Riešenie niektorých sociálnych problémov vyžaduje totiž morálnu premenu. "Naša obava z toho, že sa staneme príliš ´kazateľskými´nás viedla k tomu, že sme podcenili úlohu, ktorú hodnoty a kultúra zohrávajú pri niektorých z našich najzávažnejších spoločenských problémov."

Po roku 1990 sa v spoločenských vedách začal objavovať pojem "spoločenský kapitál". Označuje druh kapitálu, ktorý ekonómovia dlho prehliadali: spoločenské väzby medzi jednotlivcami a normy vzájomnosti a dôveryhodnosti, ktoré z týchto väzieb vyplývajú. Každý ho miluje - pravica, ľavica, centristi, Na to, aby sme dosiahli akúkoľvek morálnu víziu je potrebný na vysokej úrovni. Bude však stačiť na zlepšenie etickej stránky skupiny, komunity či spoločnosti? Konzervatívci si myslia, že ľudia potrebujú aj vonkajšie štruktúry a obmedzenia, aby sa správali dobre, spolupracovali a prosperovali. Tieto vonkajšie obmedzenia zahŕňajú zákony, inštitúcie, zvyky, tradície, národy a náboženstvá. Bez nich budú ľudia podvádzať a stanú sa sebeckými. Sociálny kapitál rýchlo zdegeneruje. 

Tu prichádza na rad takzvaný "morálny kapitál," čo sa voľne definuje ako miera do akej má komunita vzájomne poprepájané súbory hodnôt, cností, noriem, praktík, identít, inštitúcií a technológií, ktoré dobre zapadajú do vyvinutých psychologických mechanizmov a tým komunite umožňujú potláčať či regulovať sebeckosť a uprednostňovať spoluprácu. Morálny kapitál však nemusí vždy automaticky byť dobrom. Môže viesť k potláčaniu tých, ktorí sa vymykajú bežným zvyklostiam. Vysoký morálny kapitál je možné vybudovať dokonca aj v rámci kultu či fašistického národa tým, že väčšina ľudí skutočne prijme prevládajúcu morálnu maticu.

Ak sa niekto snaží zmeniť organizáciu či spoločnosť a neberie do úvahy účinky, ktoré zmena prinesie pre morálny kapitál, riskuje problémy. Toto je základnou slabinou ľavice. Vysvetľuje to, prečo sa liberálne reformy tak často obracajú proti pôvodnému zámeru a prečo komunistické revolúcie zvyčajne skončili v despotizme. Liberalizmus sa často snaží zmeniť príliš veľa vecí naraz, pričom nenávratne poškodzuje morálny kapitál. 

V predchádzajúcom príspevku som zmienil morálne základy a význam, aký im pripisuje liberálna politická filozofia:

Obrázok blogu

Ľavičiari (alebo všeobecnejšie aj liberáli) budujú svoju morálnu maticu na troch zo šiestich základov, no hlavná ťarcha spočíva na základe Ochrany. Často sú podozrievaví voči akejkoľvek zmienke o lojalite, autorite či posvätnosti aj keď ich neodmietajú vo všetkých prípadoch. Najposvätnejšou hodnotou napríklad u amerických liberálov už od šesťdesiatych rokov, v súčasnosti vo väčšine krajín s významnými liberálnymi zoskupeniami, je ochrana obetí útlaku. Každý, kto takým obetiam dáva za vinu ich vlastné problémy, alebo kto ukazuje či ospravedlňuje predsudky voči takýmto "posvätným" obetiam útlaku, musí počítať s vehementnou reakciou zo strany liberálov. 

Morálna matica vedie liberálov k neustálemu zdôrazňovaniu dvoch bodov, ktoré sú nevyhnutné pre zdravie spoločnosti:

1. Vlády môžu a mali by obmedzovať korporátne super organizmy. Dôležitou funkciou vlády je postaviť sa na obranu verejných záujmov proti obrovským korporáciám a ich tendencii k narušovaniu trhov a prenášaniu externalít, negatívnych dôsledkov z toho vyplývajúcich, na iných, obzvlášť na tých, ktorí sú najmenej schopní postaviť sa im na súde. Efektívne trhy potrebujú vládnu reguláciu. Liberáli v tomto smere niekedy zachádzajú príliš ďaleko, preto je potrebná neustála nekompromisná debata o tom ako a kedy obmedzovať správanie korporácií.

2. Niektoré problémy ozaj možno vyriešiť reguláciou. Dôkazom sú úspechy, ktoré priniesla regulácia v oblasti zdravia a bezpečnosti práce, dopravy a čistoty ovzdušia. Keď konzervatívci namietajú, že liberálne snahy vždy majú nepredvídané dôsledky, mali by si všimnúť, že niekedy sú pozitívne. Keď vravia, že trh ponúka lepšie riešenia než regulácie, nech vystúpia a vysvetlia svoj plán na elimináciu nebezpečných a neférových nepredvídaných dôsledkov, ktoré sú výsledkom (ne)fungovania niektorých trhov.

Jedna vec, ktorú by mali liberáli rozhodne urobiť je, že by mali prestať zatracovať konzervativizmus ako patologický jav a začať premýšľať o morálke za obzor Ochrany a Poctivosti, viac sa venovať morálnym základom Lojality, Autority a Posvätnosti. Nielen v publicite, ale aj v tom, ako premýšľajú o verejnej politike a najlepších záujmoch národa, o ktorom tvrdia, že ho reprezentujú. Alebo aspoň by chceli.

Pokračovanie https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/561337/liberali-a-lavica-2.html

Zdroje informácií: Michael J. Sandel - Justice.

 Jonathan Haidt - The Righteous Mind.

 Ian Dunt - How To Be a Liberal.

Skryť Zatvoriť reklamu